6 november – Hneď ráno ma Jožko vynal vyliezť na zadnú rampu. Včera ušil nahrubo jej hornú časť a dnes to potreboval preveriť plus prediskutovať nejaké detaily, či riešenia.

Detaily nie sú jednoduché, určite nie pre mňa,

ale naša švadlena to všetko zvláda a už naplno šije.

Výsledok, čo aj priebežný ma naplňuje spokojnosťou.

Je pracovný deň, v maríne je rušno, žeriavnici privážajú na zimu ďalšie lode.

Vyrazil som na nákupy textilu do Preveze, Jožkovi došla chránička. Popri tom som kúpil aj niečo na jedenie a myslel som aj na miestnych psíkov.

Tak ako správni mantáci najprv robíme bod dva a potom bod jedna. Natreli sme síce prvý náter antifoulu, ale nemyslel som na čistenie trupu nad vodoryskou. Nevadí, kúpil som špeciálný koncentrovaný bio saponát a pustil som sa do práce.

Lubo chodil za mnou a utieral stekance. Nebolo to ani potrebné, veď dáme ešte druhý náter, estetika mi ale nedala pokoja. Saponát to bol naozak kvalitný, po štyroch hodinách drhnutia trupu nielenže trup pekne obelel, ale zmizla aj včerajšia farba z mojich rúk. Tie dostali slušne zabrať.

Prišiel Podvraťák, ale jesť som mu už dnes nedal. Ráno mal rezeň s ryžou (zo včera), na obed granule. Nijako ho to nevyviedlo z miery a ľahol si na staré bimini, hneď vedľa nového okna, čo Jožko šije navyše, do rezervy.

O Jožka rastie záujem, dnes zasa dostal ponuku šiť pre jednu Grécku loď, čo dnes položili neďaleko nás. Opäť to skončilo pri uistení, že radi pomôžeme, ak sa stihne naše.Bol z toho nakoniec príjemný rozhovor. Starší pán, Grék s dvoma synmi. Majú tu dve lode, väčšiu prenajímajú a na tej menšej, 30 stopovej, ktorá má cez 40 rokov sa vozia. Ešte som pred západom slnka stihol pekný bicykel cez kopec, po vrstevnici pri mori nazad a ďalší deň je za nami.