Už som písal, že  táto časť plavby možno bude mojou najťažšou v živote. Dúfam, že sa to nesplní a tou najťažšiou zostane plavba z Mauricia do Južnej Afriky. V očakávaní udalostí nasledujúceho týždňa mi je ale zrejmé, že táto etapa bude na prvenstvo ašpirovať. Dôvodov je hneď niekoľko.

Zo St. Johns´s do Nuuku je to 1050 míľ.

Čierna plocha a značky označujú miesto výskytu ľadu. Ak by sme plávali po prerušovanej línii, skráti sa nám to na 840 míľ. Takto by sme išli v prípade, ak by sme sa potrebovali dostať skôr pod ochranu členitého grónskeho pobrežia. Potom by sme síce mali ešte dva dni plavby do Nuuku, kde na loď nastúpi ďalšia partia lezcov, ale počkali by sme si na lepšie počasie. Pre informáciu, teraz sme tu.

Vzdialenosť nie je najväčší problém. Atlantik bol trikrát viac. Kým na Atlantiku sú ale pravidelné vetry, tu si to fúka, kam to chce. Našťastie, máme tie predpovede. Spoľahlivosť je síce tri dni, a potom je to už iba odhad, ale aspoň je to niečo, na čom sa dá stavať. Na nasledujúce dni to vyzerá takto. Krížik ukazuje našu veľmi približnú predpokladanú polohu v daný deň. Vpravo na obrázku je Grónsko, vľavo dole New Foundland, na dolnej lište dátum. Pre neznylých veterných máp je tmavomodrá bezvetrie, do zelená okolo 20 uzlov, žltá do 35 a červená je prúšvih.

V nedeľu a pondelok sa to dole domrví, ale to už musíme byť nad tým.

Okrem toho musíme počítať s Labradorským proti prúdom pol uzla prvé dva dni plavby. Ten so sebou prináša aj ľadové kryhy.

Okrem nestáleho počasia to budú hmly, zima, sychravo a ľady. V kokpite neustále musí niekto byť, a pozerať pred seba. Mapa ľadu síce teraz vyzerá dobre, za posledné dva dni sa polepšilo.

Požiadal som Fera Lindnera, aby nám robil ľadovú rosničku. Keďže budem iba na satelite, kde viem sťahovať malé súbory, Fero fotku stavu zaľadnenia zmenší na priechodnú veľkosť a pošle. Vďaka Feri.

Ale to neznamená, že ľad mimo vyznačených oblastí nebude. Okrem veľkých krýh musíme počítať aj s menšími a o to nebezpečnejšími kusmi plávajúceho ľadu. Radar nám vo všetkom nepomôže. Problém je, že v týchto šírkach sa ešte stále stmieva na päť hodín. Preto chceme v nedeľu, teda zajtra, 16. júna vyplávať za brieždenia. Slnovrat je neďaleko, plávame na sever, noc sa bude ešte viac skracovať. V Grónsku to s ľadom vyzerá celkom dobre.

Biele prázdne trojuholníky znamenajú malý výskyt ľadu. To ale neznamená, že pri vchádzaní do prístavov nebudú komplikácie.

A tak tu teraz sedíme, kecáme, plánujeme.

Článok ešte dnes doplním o Miša a Silviu, ktorí o dve hodiny pristávajú na miestnom letisku.

Už sú tu, všetko v poriadku, nakúpené. Ráno pri svitaní ideme.