Author Archives: Vladimir Porvaznik

10 Oberwesel – prvá skúška

Obvyklá ranná činnosť ide ako naprogramovaný automat. Každý vie, čo má robiť a činnosť tu prebieha takmer bez slov, ak nepočítam príležitostné, náhle Milošove vyspevovanie. Chlapci vstanú a idú páchať hygienu, ja si medzitým zacvičím obvyklú zostavu, rozšírenú o rehabilitačné cviky na ramená. Kým chalani prídu, som oblečený, umyté zuby, operadlo lavice na […]

09 Lahnstein – Koleno na skok od lode

Opäť sa raz budíme do daždivého rána. Ranný rituál je obohatený mojím nasadnutím do auta a nákupom pohonných hmôt do bandasiek. Ono by to na dnes vydržalo, ale kým sa chlapci nenáhlivo obliekajú do dažďa, ja si aspoň krátkou jazdou vykúrim auto. Onedlho Peter štartuje oba motory a chalani sa odväzujú. Z kilometra […]

08 Hrozba zažehnaná – Neuwied

3. apríla 2024 máme v pláne presunúť našu riečnu expedíciu do mestečka Neuwied, na kilometri 605. Dnes to teda robí 35 kilometrov. Prúd pomaly naberá na rýchlosti, náš pohyb oproti dnu je 3 – 4 kilometre za hodinu. A to nás to najhoršie ešte len čaká. O sto kilometrov uvidíme, či moje výpočty […]

07 Trochu vody v lodi – Oberwinter

Druhý aprílový deň, mám narodeniny. Nechválim sa, načo. Niežeby som sa nechcel pochváliť vekom, mám 63, ale máme tu iné starosti. Peter ma ale pozná a gratuluje mi sám od seba. Miloš sa pripája. Pekné, že Peťo nezabudol. Pri rannej kávičke, už po zvyčajnom rutinnom frmole, chalani vyrážajú. Cieľ je prístav […]

06 Cez Kolín

Prvý aprílový deň sa budím na ťukanie dažďových kvapiek na palubu lode. Dokelu. To zas bude deň. No… vyhnúť sa tomu nedá, čím skôr to začne, tým skôr to skončí. Opäť ranný organizovaný chaos, moje náznaky rehabilitačných cvikov ramien, kávička, obliekame sa a vychádzame z útulného, zohriateho priestoru na palube do […]

05 Hitdorf

Posledný marcový deň nás čaká buď 37 alebo 43 kilometrov. Záleží, ktoré miesto bude vhodnejšie na prenocovanie. Pre istotu, ak by etapa bola dlhšia, vstávame o siedmej. Ono je to vlastne stále okolo tejto rannej hodiny, naše telá sú tak nastavené. Ranný chaos, kávička a chalani vyrážajú. Nemám naponáhlo. Prezliekam sa v aute […]

04 Schweinhaxe – Bavorská odmena

Opäť ráno, opäť vykurovanie a chystanie sa v polochaose. V lodi je pre troch chlapov úzko, batohy, obliekanie sa, ukladanie vecí pôsobí na mňa, akoby sa kajuta Trintelly zmenšovala a po vyplávaní sa opäť vrátila do pôvodnej veľkosti. Dnes, 30. marca, plávam ja, Peťo posúva auto. Vonkajšia teplota rovnaká ako dosiaľ, okolo desať stupňov. […]

03 Duisburg

Ďalšie ráno, 29. marca, sa budíme do slniečka. Vstávame do zohriateho priestoru, napriek vonkajším piatim stupňom cez noc, máme pustený ohrievač, ktorý nemá problém vykúriť malý priestor. V noci je nastavený len na občasné zapnutie sa, nadránom, keď ma tekutina v tele vyženie zo spacáku, zakúrim. Vstáva sa príjemnejšie. Máme za sebou […]

02 Prvý krok

Ráno 28. marca sa lúčim so šéfom jachtárskeho prístavu. Chlapík v pokročilom veku, sprvoti prísny, neskôr prívetivý, nám úprimne želá úspech a ubezpečuje nás, že sme kedykoľvek vítaní. Peťo sadá do auta a my s Milošom opúšťame prístav a stávame sa súčasťou riečnej dopravy na Rýne. Emmerich je na kilometri 851, Wesel 816. Do ďalšieho […]

01 Čo sa to vlastne ide udiať?

O tomto čase pred rokom som s Lubom Šoltísom mieril do nemeckého mesta Kiel, kde Civetta zimovala. Mierili sme na sever, do Nórska, Shetlandov, Škótska a anglického Plymouthu. Všetko sa podarilo, až na moje zranenie oboch ramien. Aj keď stále s takmer nefunkčnými rukami, ktoré ešte len čakala operácia, sme v trojici, opäť s Lubom a Milošom […]