5. november 2018 – Opäť raz prišiel čas rekapitulovať. Bez štyroch mesiacov sú to tri roky, čo som priplával do Grécka v apríli 2016 z Gibraltaru. Mal som za sebou takmer dvojročný pobyt na lodi, keď som plával okolo sveta, deväť mesačnú pauzu, kedy Civetta II bola v marine La Linea, v Španielsku, pod Gibraltárskou skalou a mesačnú plavbu do Grécka cez Stredozemné more v marci 2016.
Po velkej plavbe som túžil po pokojnom mieste, priateľskom prostredí a aj dobre vybavenom zázemí, kde by som si mohol dať do poriadku loď. Navyše, muselo to byť „blízko“ Bratislavy.
Dagmarka Psalmanová, jachtárka a priateľka mi dala typ na marinu v Grécku, v mestečku Messolonghi, pri severnom vstupe do Patraskeho zálivu v Jónskom mori. Jej loď M.R. Štefánik tam mala domovský prístav už jeden rok.
V Messolonghi bola Civetta II jeden rok, bohužial pre prevádzkové problémy, spojené s rôznymi povoleniami, nebolo možné v prístave ďalej existovať a bola to veľká škoda. Marina nebola malá, ani veľká, boli v nej iba majiteľské lode, žiaden charter. Taká útulná.

Pol roka, od apríla do októbra 2017 bola Civetta II uviazaná v modernej, malej maríne Cleopatra, oproti mestu Prevezza, severne od ostrova Levkas a posledný rok, do novembra 2018 som bol na ostrove Korfu, v Marine Gouvia.

Pôvodne som plánoval odísť z Grécka už o rok skôr, ale účasť v posádke plachetnice Celebrate v lete minulého roku z Grónska na Aljašku ma primäla ostať v nádhernom Grécku ešte rok a leto 2018 stráviť s rodinou. Bola dobrá voľba. S deťmi bola poriadna zábava.

Plavby, či už z Messolonghi, alebo z Korfu boli úžasné. Iónske more je kľudné a silného vetra býva málo. Z Korfu sme zopár výletov urobili aj so Štefánikom.

V apríli tohto roku sme plával s Rišom Outratom a Mirom Janíkom Z Korfu cez Korintský kanál na ostrov Kalymnos, z ktorého vidieť Turecké pobrežie.

Bolo nádherné lezenie.

Naspäť na Korfu, pri ideálnych podmienkach som si tri a pol dňovú plavbu užíval sám. Vetrík zo zadoboku, veterné kormidlo pracovalo celý čas. Piekol som si chlebík a užíval nádherné západy a východy slnka.

Všade kde sme kotvili, bolo nádherne. Najmä mimo sezóny boli zátoky prázdne, dávali mi pocit spolupatričnosti k tomuto neopísateľne nádhernému svetu.

Dno je pieskové, alebo trávnaté. Vtedy treba trochu zatiahnúť loď na spiatočku, aby kotva prešla cez rastliny a zachytila sa o dno. Až na jeden prípad, keď kotva držala až na druhý pokus, som nikdy nemal problém a boli aj veterné noci.

Ale aj počas sezóny, keď na kotve bývalo viac lodí, vždy to bolo v pohode.

Nikto neprišiel ku nám a nezačal vymeriavať loď aby vypočítal poplatok za kotvenie v zátoke. Bójky na uviazanie v Grécku takmer nenájdete, zatiaľ. Ja dúfam, že to tak ešte dlho ostane.
V novembri 2017 som nechal loď vytiahnúť do suchého doku v Ionian marina naproti Prevezze. Boli so mnou Lubo Šoltís a Jožko Novotný. Urobili sme nové prekrytie kokpitu, ktoré celé ušil priamo na mieste Jožko Novotný. Okrem antifoulingového náteru sme spravili aj množstvo iných vylepšení. Písal som o tom na tejto stránke, nájdete to podľa dátumu. Prístup ľudí v maríne bol vysoko profesionálny a cena bola veľmi prijateľná.

Našli sme si ak kamoša, vlastne on nás.

Mimo sezóny, keď voda veľmi na kúpanie nie je, sa dá aj vytiahnút čosi pekné.

Nezvyčajný úlovok sa podaril v apríli tohto roku, keď chlapci vyrazili natrhať bylinky do čaju. Doteraz neviem čo to vlastne bolo.

A to byciklovanie… Málo frekventované asfaltové cesty stúpajúce do výšky niekoľko sto metrov nad morom a úžasné zjazdy v prekrásnej prírode.

Na gréckych ostrovoch mimo sezóny po turizme niet ani stopy, okrem zatvorených sezónnych kaviarničiek, reštaurácií a obchodov so suvenírmi. Zapadneme medzi domácich, ktorí sú často ochotní poradiť a pomôcť. Keď sme raz boli na kotve v zátoke na ostrove Mikonos a fúkalo takmer 100 km za hodinu, išli sme si s Mirom Janíkom zabehať. Aj keď na fotke nič nepripomína silný vietor, nakoľko fúkalo od brehu, na pláž

sme došli mokrí od vĺn. Postarší, krívajúci pán venčiaci psa k nám hneď prišiel a ukázal závetrie, kde čln máme dať, aby nám ho neodfúklo. Sotva sme ho preložili, starý pán už do neho nosil kamene, aby ho zaťažil. Alebo na Kalymnose, keď som sa nevedel po bicyklovaní dostať na loď, Rišo bol s gumákom mimo. Miestni rybári, zásobujúci neďalekú rybiu farmu mi sami ponúkli odvoz.

Tie necelé tri roky neboli však iba o zábave. Veľa som pracoval

a strážil vnúčatá.

Všetko raz končí a ja som sa rozhodol opäť odísť do sveta. Civetta II je pripravená, 17. novembra letím na Korfu a plávam na západ, do Gibraltaru. Správy o pohybe budem pravidelne sem pridávať.

Veď všetko má aj svoj začiatok. Držte mi palce.
Vlado