Opäť je to tu… Máme máj lásky čas. A to sú hneď dve premenné. Láska… zahrňuje všetko a všetkých, čo milujeme a čo nám robí život zmysluplným. Ako inak, iba v poslednej rade je to láska k jachtingu a k mori, k spôsobu života, čo nám robí život ešte máličko zmysluplnejším. Druhá premenná je čas… A ten sa naplnil, jachtárska sezóna ožíva. 

A tak sme sa 2. mája 2023 ocitli s Lubom Šoltisom na vlakovej stanici v nemeckom meste Kiel, kam sme sa dotrepali po lete z Viedne do Hamburgu a vlakom do Kielu. Odtiaľ to taxíkom k lodi bolo iba ďalších dvadsať kilometrov.

Vlastne tu máme hneď tretiu premennú… Počasie. Predpoveď na 4. je bezvetrie, ale o deň neskôr má silno fúkať do nosa východný, ktorý tu vraj nie je prevládajúci. Ak sa chceme odlepiť z Kielu, všetku prípravu lode musíme stihnúť do 3. mája večer. Ani sme sa poriadne nevybalovali a hneď sme sa pustili do práce. A nebolo toho málo.

Osadiť prekrytie kokpitu…

Vybrať a očistiť propeler logu, teda senzora rýchlosti lode oproti vode. Časom zarástol rôznymi príšerkami.

Vytrieť dno lode, kde v zmysle tradície sa vždy nájde voda, našťastie sladká.

Nasleduje výmena oleja v prevodovke. Nie jednoduchá záležitosť. Olej treba vysať a naplniť zospodu, nakoľko potrebujeme vytlačiť vzduchové bubliny von z vodiacich kanálikov. Ručná pumpička, prezieravo uskladnená v olejovom obale fungovala.

Pred mesiacom sme s Pepom Kadlčíkom menili baterky, teraz nastal čas ich upevniť z bočných strán a od vrchu.

Tomy, môj bratranec, čo žije v Hamburgu mi v mnohom pomohol. Preplával s nami Nord-Ost-See-Kanal, vybavil prezimovanie a pomohol s viacerými kontaktmi. Posledný kontakt bol potápač, ktorý mi vyčistil dno lode.

Naplnilo sa moje tvrdenie, že loď je zarastená najviac na vodoryske a hlbšie bude trup v poriadku. Zopár snímok pred čistením

a po čistení.

Tu je vidieť, že zinková anóda na propeleri je úplne zožratá. No čo už… Veď máme samé plasty a špeciálne materiály. Tento rok to musíme bez nej prežiť.

Mimochodom, Sebastian, tak sa ten potápač volá, je poriadny naturalista. Chodí bosý, je vegeterián a verí v prevtelovanie sa duše. Z pozorovania nás dvoch usúdil, že v minulých životoch sme museli poriadne trpieť, lebo teraz sú naše duše šťastné. No neviem… Keď hej, tak asi budúci život bude opäť veľmi zlý. Ostalo nám trochu času na bicykel a cestou naspäť zo 40 km tripu sme sa zastavili na nákup proviantu.

Zaslúžená večera, príprava pelechu a šupito do postele medzi naše komínky.

4. mája sme v bezvetrí premotorovali 55 míľ do Dánska, prístav Rodbyhavn.

Rodbyhavn je rušný trajektový prístav, kde každých 30 minút ide trajekt von a dnu. Trafiť sa do okna bez dávania prednosti je ťažko a veru jeden trajekt na nás aj výstražne zahučal.

Uviazali sme sa na móle pre navštevujúce jachty, cez QR kód sme sa dostali na stránku, kde sme zaplatili dve noci a čakali sme na príchod východného vetra.

V celej Európe je bezvetrie, akurát my sme to schytali. Večer sa to spustilo a trvalo to aj nesledujúci deň, 5. mája. Po skúsenostiach z Faerských ostrovov som sa vydal vyhľadať pneumatiku, s úspechom.

Deň čakania a stráženia lode sme strávili opravou troch zámkov dverí, ktoré poriadne nedolieh

Ráno, 6. mája ešte fúkalo, ale už to bolo na plavbu. Do ďalšieho prístavu, mestečko Korsor sme to mali 62 míľ. Vonku 6.stupňov a dážď, pravé jarné severské počasie na jachting.

Vietor najprv zozadu, neskôr z pravoboku, do tridsať uzlov. Parádne sme si to frčali.

Poobede sme sa uviazali v mestečku Korsor v utešenej maríne.

Majú to tí dáni pekne vymyslené. Miesto služby v office majú automat, kde som zaplatil dve noci a vyfasovali kartu do WC a sprchy.

Večer sme zalomili Bolonskými špagetami.

7. mája som si ráno zabehal,

raňajky a vyrazili sme s Lubom na bike. A ten bol po okolí prekrásny.

Pri návrate do maríny som si všimol, že všetky plachetnice sú bez sťažňov. Asi tu v zime poriadne fúka…

Na lodi nás čakal ďalší člen posádky, Braňo Zemanovič, ktorý priletel do Kodane a vlakom sa presunul k nám. Sme na móle v trojici

Ráno, 8. mája sme vyšli z maríny Korsor, kde je hĺbka pri vstupe 2,6 metra, teda pri odlive, ktorý teraz je, tesne pre nás. Máme dnes pred sebou ďalších 60 míľ do prístavu Ebeltoft.