12 marec 2016 – Ahojte. Deväť mesiacov ubehlo a opäť sme na vode. Máme v pláne, Ja, Peťo a Marta Kincelovci, spoločne s Ľubom Šoltísom preplaviť Civettu 2 do Grécka, v Messolonghi. Zajednal som si tam marínu od 1. Apríla na jeden rok. Messolonghi je na začiatku Patraského zálivu na severe. Vzdušnou čiarou 1300 námorných míľ, pre nás to znamená okolo 1600.

Ako vždy, keď sa vraciam po dlhšom čase k lodi, sprevádzajú ma obavy. Bude všetko v poriadku, neobúchalo loď, nenájdem vnútri vodu, alebo nejakú myš, čo skonzumovala vodiče?

Na prvý pohľad sa všetko zdá normálne.

Miesto veľkého loptového odrážača však na držiaku veterného kormidla visia dva moje prederavené fendre.

Ajajaj! Čosi sa dialo, loď je vzadu trochu odretá. Ako prvé spúšťam generátor, po 15.tich minútach zastavuje. Vypisuje chybu „prehriatý výfuk“. Takže nechladí. Vymieňam impeler, ale tesnenie ani po dôkladnom utiahnutí neodstránilo kvapkanie. Nie je to v ňom, ale v čerpadle. Niekde má priesak, asi bude potrebná výmena. Nechávam to tak, teraz si neporadím. Budem to riešiť v Grécku, generátor plávať nebráni.

Ďalší problém, ktorý som zbadal ihneď po príchode na loď je displej kontroly nabíjania, ktorý nereaguje. Skúšal som vymeniť dátový kábel, žiadna zmena. Domáhanie sa služieb servisu vyšlo nanivoč. Dobíjanie ale beží, baterky sú v poriadku. Aj bez toho sa dá plávať, nabitie bateriek viem v rozsahoch po 20 % kontrolovať na inom prístroji.

Všetko ostatné funguje. Log, teda vrtulka merania rýchlosti je po 9.tich mesiacoch pekne zarastená.

V octe to púšťa, mikrosvet sa rozkladá. Ešte dôkladne vyčistenie zubnou kefkou, osadenie na miesto, vytretie vody a hotovo.

Je čas osadiť opravený rollref, ktorý sa rozpadol pred 9.timi mesiacmi, tri dni pred pristátim v Gibraltare. Nový napinák s kĺbmi je priveľký,

Navrátilovci sa málinko sekli. Dá sa to ale s drobnou úravou v miestnej dielni spraviť. Nasleduje skompletovanie predného stehu aj s rollrefom

Sme v dobrej nálade.

Problémy neprekvapujú, sme zvyknutý ich očakávať a riešiť. Po skompletpvaní idem na sťažeň, treba skontrolovať, či je všetko v poriadku. Je to tam ok, tak sa trochu kochám.

Nakoniec sme vytiahli plachtu.

Ten istý postup nás čakal pri búrkovej kosatke. Tam bol síce rollref v poriadku, ale vymenili sme napinák s kĺbmi do kríža. Predné plachty môžu teraz pracovať tak, aby rollref bol namáhaný iba v ťahu, nie do strán. Asi je moje vyjadrovanie dosť laické, nepoznám správnu terminológiu. Znalci, ospravedlňte ma.

Vinšne sú v poriadku, aj telektrické. Laná a výťah hlavnej plachty je ok, detto výťah parasailora. Motor beží, hladina oleja v poriadku. Palivové filtre sú čisté. Navigačné svetlá a aj tie ostatné svietia, vysielačka pracuje. Čerpadlá fungujú, navigácia reaguje. Hĺbkomer a elektrický autopilot nesklamal, detto kormidlo ide hladko. Dokormidlovák a kotevný vrátok prešli kontrolou tiež úspešne.

Na záver sme sa zásobili, doplnili vodu a po pár dňoch, 12 marca, konečne vyrážame. Rýchlomer naďalej nefungoval a tak som sa musel v marcovej vode ponoriť, a očistiť miesta okolo neho. Voda je riadne studená, má okolo 14 °C. Pod vodou je pohľad na dno lode deprimujúci. 9 mesiacov v maríne prospelo morským príšerám. Riadne nás to aj spomaľuje. Sme o jeden a pol uzla pomalší.

Míňame zakotvené lode a Gibraltarsku skalu.

Civetta 2 je po dvadsiatichsiedmych mesiacoch opäť v Stredozemnom mori.

Máme namierené do Puerto Fuengirola, 50 míľ plavby na motore. Je bezvetrie. Tam ostaneme jeden deň. Ľubo si dá neoprén a vyčistí trup pokiaľ dosiahne. Malo by to pomôcť v rýchlosti.