Denník plavby – 7 Malorka Aquadulce – dodatok

15. december – Nakoniec ma vyťahovali v piatok. Vo štvrtok sa spustil vietor a dážď. Večer mi volal Gines zo servisu maríny, nech som ráno na ôsmu hodinu prichystaný. Keď mi zavolá mám hneď vyraziť. Mišo so Silviou odišli objavovať lezecké oblasti v okolí a ja som na lodi osamel. Prídu v sobotu večer a v nedeľu ráno ideme autom, čo si Mišo vzal z požičovne do Malagy na letisko. Auto vraciame tam. 

V piatok ráno, som zobudil mačičku, ktorá sa usalašila na epede v kokpite. 

Dal som kávičku a to ma už kontaktoval Gines. Ešte za tmy, o ôsmej ráno som už stál v bazéne pod žeriavom. Za tmy preto, lebo v Španielsku je tiež stredoeurópsky čas, aj keď geograficky sme v zóne UTC, na 2 stupni východnej zemepisnej dĺžky. Teda čas ako v Londýne. Mali by sme teda mať o hodinu menej. Bratislava je na 14. stupni a máme teda rozdiel 12 stupňov. Zem, teda guľa, či glóbus sa otočí o 360° za 24 hodín, teda za jednu hodinu je posun o 15°. Tých 12° rozdielu nám urobí 48 tedaminút. Keďže sme trochu južnejšie od Bratislavy, je to toho denného svetla trochu viac. Preto máme ráno o ôsmej ešte tmu, ale večer máme o to dlhšie svetlo. Dúfam, že týmto výkladom neurazím znalcov problematiky. Predsa len, niekomu to môže byť novinka a nádherná logika tejto problematiky mi nedá inak, než o nej písať. Okrem toho, ja sa rád vykecávam.

Dvíhanie lode prebehlo v poriadku. Som na suchu.

Pohľad na spodok lode ma uisťuje, že pred rokom sme s Lubom Šoltísom a Jožkom Novotným urobili dobrú robotu. Nový antifoulingový náter by ešte mohol počkať, ten starý je v dobrom stave.

K lodi sa vraciam 20. januára 2019.