26. april 2015 – Dnes to uz bude 4. noc, co stravime na Antiqua, Jolly Harbour. Uzivajuc blizkost k marine s jej logistikou, pohodu na bojke ked s kopcov sfukne a moznost byt vzdy otoceni do vetra a dobre spat za 25 USD na den.

Sme na lodi dvaja pani, co sa poznaju od svojich horolezeckych zaciatkov, od roku 1976. Tibor Janos a ja.

Povodne som chcel, aby sme na tejto plavbe, Zo Svatej Lucie, ci Martiniku na Sin Maarten boli traja, ci styria, ale nikto z oslovenych sa nechytal a ja som ani velmi dalej nehladal. Nelutujem.

Trochu o Tiborovi: Spoznali sme sa v roku 1976, ked ja som skoncil zakladnu skolu, Tibor bol (a je) starsi o dva roky. Aj ked sme kazdy boli clen ineho horolezeckeho oddielu, spolocne treningy na mure, bratislavskej platni a cvicnych skalach nas zblizili a obcas sme skoncili ne jednom lane nielen na cvicnych skalach, aj v tatrach v zime, ci v lete. V lete 1984 sme na uzasnom zajazde v Dauphinskych Alpach liezli severnu stenu Aguille de Sanom.

Tibor kratko po revolucii odisiel aj so svojou priatelkou do Australie, kde zije uz 25 rokov ako Australsky obcan v Melbourne. Nemal to lahke. Rok po svadbe rozvod, samota v cudzine, zistenie, ze v slovenskej komunite zijucej po slovensky v spomienkach nemoze zit svoj vysnivany zivot. Jeho vytrvalost a laska k lezeniu mu priniesla stastie. Spoznal svoju novu zenu, zije s nou 19 rokov a spolocne chodia do hor, kedy sa len da.

Pravda boli aj prusery. Tibor pracoval v Melbourne, vo vojenskych lodeniciach ako zvarac. Dobre peniaze za tvrdu pracu. V roku 1999, ked isiel na bicykli do prace, zrazilo ho auto. Zranenie hlavy a rok v nemocnici znamenali koniec jeho profesii. Dalsie dva roky zdravotnicka skola a dodnes v nemocnici Tibor pracuje ako zdravotna sestra (brat?).

Az kym ma neprisiel pri nasom pristati pozriet do Mackay v Australii na styri dni, nevideli sme sa 22 rokov. Tibino, ako sme ho volali prejavil zaujem vyskusat plachty a tak sme boli v kontakte cely cas, co vyustilo v spolocny trip v Karibiku.

A tak spolu navigujeme od Martiniku cez kotvistia na Svatych ostrovoch a Guadeloupe

medzi pelikanmi

az do vstupneho kanala pristavu Jolly Harbour na Antiqua.

Tibor sa nezmenil. Teda… nema vlasy a trochu nabral. Ale to vlastne my vsetci. Ukecany je rovnako, proste potrebuje posluchaca. Nejako mi to ale v jeho pripade neprekaza. Tibor je cestny, priamy clovek, roky a pobyt v kapitalizme jeho dusu iba vylestili.

Pravda, su tu male zmeny. Jeho fotograficka technika je priserna, ako u takmer kazdeho obcana vyspelej krajiny. Maly fotak, ktory pamata zaciatky digitalneho veku zdedeny po svokre co robi priserne fotky. Este foti IPOD Aple mini a Tabletom. To vsetko ma v batohu. Ked vidi nejaky objekt nasleduje otvaranie batohu, postupne vyberanie vsetkeho toho co ja nenazyvam fotak a zase davanie do batohu. Aj ked ma ide vystriet, on to robi s takou zotrvacnou vytrvalostou a kludom, ze sa na neho jednoducho neda hnevat. Raz som ho razne zastavil v privale jeho reci, ked mi v obchode vysvetloval ucel sprejov proti blanokridlemu hmyzu. “Tibor…do kelu…tam kde zijem je civilizacia”.

Nie je to s nim ale zdaleka take “zle” ako s dalsim priatelom Olegom, s ktorym sa poznam tak dlho ako s Tibinom, z lezenia. Olulo zije v Texase 18 rokov a ma obcianstvo USA. Ked sme spolu so Stenlym Zelenskym a Olulom liezli v 2011. na El Capitana, Olulo si kupil papierove taniere a plastove lyzicky, vraj je to prakticke a nemusi umyvat. Aka taka, ale predsa len kultura stravovania musi byt! No a kava musela byt nasackovana, nemohli sme si ju porcovat sami. Ako pravy american si Olulo zvykol si, ze zanho vsetko davkuje niekto iny. (nakoniec to aj tak zle vypocital, davok bolo malo a ku koncu sme pili farebnu horucu vodu).

Musim ale povedat, ze na Olegovych lezeckych schopnostiach a jeho nezistnom charaktere mu to neubralo nic. Tibor je na tom predsa len lepsie, este ho nepremohol kapitalistiky konzum, ktory asi v Australii nie je tak agresivny ako v USA. A tak si tu s Tibinom hovieme, varime, nakupujeme, spominame. Rano chodime behat,

potom bicykel,

a clnkom na plaz, kde vymenime pot za sol.

Tibor sa velmi rychlo uci. Je vidiet, ze s lanami maniluloval velmi velakrat a veci mu netreba opakovat. V niektorych inych cinnostiach by zatienil aj take hviezdy, ako je Stenly, ale to nebudem specifikovat, necham to na fantaziu citatela, alebo poburenie citateliek.

Zhrnute dokopy, som rad, ze sme tu sami dvaja a ja pri jeho nepokazenom charatere zase zijem v 70.tych a 80.tych rokoch. Mam ho rad.

Prosim Vas, nepovedzte mu to.