13 novenber – Dnes je deň “D”, ideme do vody. Dohodli sme si žeriav na druhú poobede, nech stihneme urobiť poriadok a ešte zopár drobností. Po ranných korčuliach to bola praženica, vedľa sa varia cestoviny pre psov, do ktorých sme zamiešali vajcia a tuniaka z konzervy.
Jožko si sadol za stroj a dorábal detaily, okno na zadnú časť kokpitu a šil kryt na kormidlo. Martina mu pomáhala.
Ja som osadil zinkovú anódu na kormidlo a Lubo menil pôvodnú zástrčku na elektrickom kábli, keď sme sa vypli zo stojanu.
Potom sa Lubo pustil do poriadku v Dukate, ja som upratoval okolo lodi a Jožko šil, kým neprišli po nás.
Po zložení podpier je vidno miesta, ktoré sme nemohli natrieť. Žeriavnici, ktorí nás pochválili, ako sme sa starali o ich psov a ubezpečili, že sa o nich stále starajú,
nám nechali dostatok času, aby sme to očistili a natreli.
Potom nás odtransportovali k žeriavu.
Jožko zatiaľ na prázdnom pľaci nepretržite pokračoval v práci.
Žeriav zdvihol loď vyššie, aby som mohol natrieť spodok kýlu a ešte raz miesta, kde boli podpery.
A to už sme šli do vody.
Preparkovali sme loď na vonkajšiu stranu bazéna a odviazali vodnú elektráreň.
To už zapadá slnko
a chalani prišli z bývalého pracoviska. Jožko stihol došiť obal na kormidlo, dole chýba už len zaťahovacia šnúrka.
Podvraťák si nás našiel, dal som mu zbytok syra a slaniny, čo sme tu ešte mali. Ešte sme mali kaviár, ale to mi Lubo zatrhol.
Do kelu, ten tvor mi bude chýbať. Utešuje ma iba to, že tých psov v maríne majú radi a starajú sa o nich. Ako mi povedali, tomu veľkému, bielemu zlomilo nohu auto a oni ho dali do poriadku. Ešte síce kríva, ale prežil to, Zajtra by sme sa chceli začať prepravovať na Korfu, ale hlásia búrky s bleskami, tak neviem.