15. novembra sa ukázalo byť pekne a aj vietor z juhu navrával, že treba vyraziť.
K rozhodnutiu nebolo ďaleko a po rozlúčení s Martinou,
ktorú Jožko hodí v Igoumenitzi na trajekt na Korfu, aby zajtra ráno stíhala lietadlo. som sa odväzoval.
Jožko na Citroene a Lubo s Ducatom s týmto nákladom
prídu, buď do zátoky pri Parge – 25 míľ alebo do Sivota – 35 míľ, podľa toho kam sa priplavím.
I je Prevezza, II Zátoka pri mestečku Parga, III Sivota, kde teraz sme a IV Korfu, marina Gouvia. Minul som posledné bóje prívodného kanála do Preveze, vypol motor a za skvelého “Južáku” som si to frčal na sever.
V pohodičke som začal piecť chlebík a dal som si kávičku, keď sa spustilo núdzové čerpadlo.Otvoril som podlahu, bolo tam trochu vody. Keď som ju ale vytrel, pribudla ďalšia. To som už šípil, že sa čosi deje. Skontroloval som či netečie hadica pre slanú vodu do kuchyne, senzor rýchlomera, nakoniec som pozrel do motorového priestoru a zalial ma pot. Vaňa pod motorom bola plná vody, slanej samozrejme.
Príčina mi bola okamžite jasná. Tesnenie na prírube čerpadla slanej vody nie je v poriadku. Pohľad na neho mi dal za pravdu, voda tam cvrlikala. Keďže ventil na sanie slanej vody je dlhodobo zaseknutý, riešil som to netradične. Prívod som zapchal pri filtri slanej vody dreveným kolíkom.
Nebezpečie bolo zažehnané, motor vypnutý, voda nepretekala. Ono to nebolo až tak silné môj odhad 5 litrov za hodinu. Obával som sa ale, že studená voda v kontakte so spodným blokom horúceho motora by mohla spôsobiť škodu, najprv som teda radšej odčerpal vodu. Využil som na to novovyrobený prívod na čerpanie morskej vody do kuchyne. Odpojil som hadicu od prívodu, predĺžil ju, ponoril do vane pod motorom a vodu z veľkej väčšiny odčerpal. Jožkovi a Lubovi som zavolal, že idem do Sivoty. Je to síce o desať míľ ďalej a určite tam prídem za tmy, nechcel som ale riskovať kotvenie v zátoke pri Parge, otvorenej na juh, teda teraz do vetra. Najprv som si myslel, že som zle osadil tesnenie na prírube. Som somár, mal som tesnosť okamžite skontrolovať, keď nás položili do vody. Ešte to ako tak tesnilo, ale po dlhšom spustení motora to povolilo. Keď som ale prírubu odskrutkoval, zistil som, že tesnenie je osadené správne. Ibaže, teraz sa mi zdalo, že je tenké. Na tej fotke to príliš nevidno, je to len ilustrácia toho, kde som sa musel rýpať.
V balení každého impelera je niekoľko druhov tesnení, nakoľko viac typov motorov používa rovnakú súčiastku. Mal som ešte jedno to isté balenie, od “Jabsco”, boli tam iba dve tesnenia. To, ktoré som mal a druhé, s dobrou hrúbkou, ale väčším priemerom. Napriek veľkému úsliu som to tesnenie osadiť nevedel. Dal som to nové tenké, dúfajúc, že zaberie. Nezabralo, po osadení a odskúšaní voda tiekla ďalej. Nič, dal som si pauzu, mal som ešte dve hodiny na kotvište. Drevený kolík osadený, na plachtách dôjdem na kotvište a kotviaci manéver mi zaberie polhodinu. Za ten čas, keď prívod vody bude otvorený a motor spustený, hádam plná vaňa nenatečie. Sfotil som obal impelera, poslal som fotku chalaňom a zavolal im, nech to skúsia zohnať. Pri príchode na kotvište, už za tmy mi Lubo volal, že to má a s Jožkom čakajú na a móle v Sivote. Zakotvil som v hĺbke 15 metrov, vypustil 60 metrov reťaze, spiatočkou zaťažil a držalo. Zakolíkoval som prístup ventilu slanej vody, spustil čln, osadil prívesný motor a išiel si po svoju posádku, ktorá medzitým zaparkovala Citroen a Fiat. Na lodi Lubo ukázal balenie od Yanmaru a bolo vymaľované.
Tesnenie vľavo s väčším priemerom a vpravo so správnym, ale tenšie bolo v mojom balení. To vľavo s menším priemerom od Luba, ktoré som potreboval, bolo v originálnom balení Yanmaru. Ešte raz rozdiel v hrúbke oboch tesnení.
Zvyšok bola rutina. Osadili sme tesnenie, zaskrutkovali prírubu a vybral som kolík.
Vyčerpali sme vodu, pokiaľ sa dalo, demontoval som dočasnú, núdzovú pumpu
Vytreli podlahu a priestor pod motorom. Dá sa z toho jesť.
Ono bol aj čas večere. S unaveným telom, prázdym žalúdkom a ľahkou dušičkou sme si dali klobásu s dusenou kapustou. Ešte šťastie, že som v tom chaose nezabudol vypnúť v pravý čas pečenie chleba, všetko to chutilo vynikajúco.
Bol som tak uťahaný, že som príspevok na stránku odložil na dnes a išiel spať. Dnes ráno boli búrky, lialo. Cez deň prevažne pod mrakom, občas spŕchlo. Lubo sa išil poobede pobicyklovať, tak som ho odviezol k autám. Pri návrate
som si pofotil lodičku s novou strechou
a Lubo ju vyfotil z kopca.
Je večer, opäť sa blýska, fúka a leje. Zajtra má byť lepšie, do maríny Gouvia na Korfu to máme 22 míľ. Opäť idem sám, chlapci prepravujú autá.
Na záver poučenie. Mal som porovnať staré tesnenie s novým, keď som menil impeler. Mal som skontrolovať tesnosť, keď nás dali na vodu. To, že som to zanedbal považujem za trestuhodné, ale poučím sa z toho. Rovnako aj z toho, že v balení, v ktorom by malo byť správne tesnenie pre mňa to tak byť nemusí. Bol som vytrestaný niekoľko hodinovým stresom, adrenalínom, popáleným predlaktím a strhnutou kožou na prste. Ale bola to lacno zaplatená skúsenosť.