Po dlhšej odmlke sa opäť hlásim do dokumentačného procesu. Nemeškám kvôli lenivosti, aj keď to možno nie je celkom pravda. Pravdou ale aj je, že sa stále niečo dialo. Pobyt na Galapágoch bol taký zaplnený programom, že každý večer som bol schopný akurát polomyslenia a postupne som upadal do celonočnej kómy. Začnime teda od plavby z Panamy, ostrova Contadora na ostrovoch Las Perlas.

Rozhodol som sa, že vyplávame o deň skôr ako bol spoločný štart flotily. Chcel som mať deň rezervu. Väčšinu plavby sme videli s použitím motora, hádam prvé dva dni trochu plachiet. Čo už, keď sme v tej „Doldrums“ zóne, ITCZ, čo znamená “Inter tropikálna konvergenčná zóna”. V ľudskom preklade je to oblasť medzi pasátom na severnej a južnej pologuli, známa svojimi bezvetriami.

Skippers briefing sme síce premeškali, ale keďže máme ten Starlink, vedeli sme si kuknúť celú prípravu World Cruisingu (WCC) online. Informácie o príchode, čo všetko máme mať pripravené, ako pripraviť loď, to všetko sme si stiahli.

Rovnako sme si prečítali, čo všetko nesmieme doniesť, niečo dokonca aj pod pokutou 5 000 USD. (Pre zvedavých.)

11. februára 2026 sme zdvihli kotvu a namierili sme si to na 850 míľ vzdialené súostrovie Galapágy. V posádke bola vnučka Emma, Peťo Kincel a Peter Horáčik.

Východný vietor z Karibského mora prefukoval ponad Panamskú šiju a prvé míle nám umožnil plachtiť.

Dlho nám to nevydržalo. K večeru nasledujúceho dňa sme už vrčali s motorom. Nevadí, paliva máme dosť a spôsob pohybu nás neprekvapoval.

Nebolo to iba o plavbe. Vstupnú kontrolu na Galapágoch beriem veľmi vážne. Mám veľmi zlú spomienku spred 12 rokov, kedy sme museli odísť mimo hraníc parku Galapágy a nechať si čistiť dno od potápačov na otvorenom oceáne. Podrobnejšie o tom napíšem v ďalšom článku. Zjavne to nebol ojedinelý prípad, lebo tím WCC nás upozornil na dôležitosť čistého spodku lode. Z toho dôvodu som si nechal v maríne „La Playita“ v Paname vyčistiť dno od potápačov. Nebolo to asi potrebné, ale obdržali sme certifikát čistej časti lode pod čiarou ponoru. Ale ani to mi nestačilo. Trikrát sme počas ôsmych dní zastavili a ja som čistil vodorysku. Raz som sa potopil s dýchacím prístrojom a čistil vyčistené.

Neponáhľali sme sa a zopár lodí z flotily nás už predbehlo.

Naša loď sa stala odpočívadlom pre vtáky.

Akokoľvek to bolo krásne a romantické, malo to svoju cenu. Tí operenci nám totiž pekne opečiatkovali palubu. Vyháňať ich veľmi nemalo zmysel, to by som si na prednom koši mohol urobiť hniezdo ja.

Neostávalo nič iné, ako palubu pred vstupnou kontrolou úradníkov vyšúrovať.

Ľahký vetrík bol výzvou vyskúšať ďalšiu plachtu z Trintelly. V Paname sme ju na brehu vytiahli a skontrolovali, teraz sme ju chceli vidieť v práci naživo. A bola to paráda. Opäť, má to rukáv, plochu odhadujem na 80 m², určite sa časom dostane k slovu. Paráda. Mám štyri veľké plachty rôznych rozmerov.

Pred príchodom sa udiala ešte jedna veľká udalosť. Galapágy ležia na rovníku a deň pred príchodom sme cez neho preplávali a ocitli sa na južnej pologuli.

V rámci našich možností sme sa vystrojili a privítali túto veľkú jachtársku udalosť.

V stredu 18. februára sme popri pobreží ostrova San Cristóbal a známeho útesu „Kicker Rock“ preplávali na kotvište v zátoke stroskotancov na severozápade ostrova.

Kým sme čakali na kontrolu, z lodí, ktoré to už mali za sebou, chodili prvé informácie o tom, ako proces vstupu do štátu Ekvádor prebiehal. A niektoré lode dostali druhú várku kontroly…

31 32