Ahoj Vladuško, ďakujem ti za to, že si ma zobral na cestu okolo sveta. Škoda, že to už skončilo...ja viem, že tebe sa uľavilo, ale čo si budem ja čítať ráno ku kávičke? Zase len o Ficovi?! 🙂 A na konci si ma zase "skoro rozplakal"! 🙂 Krasne poéticke, po "suchom" technickom "rechnungu". 🙂 Neviem, možno si to všetko začnem čítať znova odzačiatku...? 🙂 Kedže blahoželala som ti len toť nedávno, tak hádam už len... Trím še! 🙂 Iveta