Ahoj Vlado! Chcem sa vrátiť k Wallilabou bay. Ako už Peťo TOMASCH písal, nestretli sme s ničím negatívnym v roku 2010. Obkľúčili nás síce všelijakí predajcovia, ale aj sa v kľude rozišli. Odchytil si nás jeden guide, volal sa Julien a veľmi nám pomohol. Kotvili sme tam tri noci, jednu smerom na juh a dve cestou späť. V ten deň medzi dvomi nocami nám Julien zabezpečil mikrobus a nádhernou krajinou sme sa odviezli k vulkánu Le Surfrére, na ktorý s nami aj vystúpil. Bolo to 1047 metrov na morom. Neskutočné výhľady. A cesta naň viedla kaňonom, potom veľmi úzkym hrebeňom. Keby tam nerástli stromy, tak idem po tej cestičke možno kolenačky. V samotnej zátoke sme si pozreli múzeum k filmu Piráti z Karibiku a v miestnej reštike sme si dávali všetky možné miešané nápoje v hojnom množstve. Najlepšiu Piňa Colladu v celom Karibiku robia iba tu. Taká staršia, nie moc pekná, ale veľmi milá černoška ju robila najlepšie na svete. Boli sme sa okúpať aj v tom štvormetrovom vodopáde s jazierkom, na ktorý im prispela Európska únia. V miestnom obchodíku sme si kúpili rastafariánske čiapky. A to, že tam bolo v čase Tvoje návštevy pusto, vyplýva z toho, že sezóna v Karibiku končí v polovičke marca. My sme tam boli posledný februárový a prvý marcový týždeň. Keď sme tam boli my, tak bolo všetko skoro obsadené, lode boli popriväzované aj o kulisy z filmu. A na záver nás Julien pozval na rybaciu polievku do jeho rodnej dediny Chateaubellar, kde sme vykúpili miestny obchod s rumom. Každý má iné skúsenosti. Keď som čítal nautického sprievodcu z Karibiku spred desiatich rokoch, tak by som od strachu na juh ani nešiel. Všetko sa tam mení k lepšiemu. Toť vsjo k téme. Peter