Ostrov Svätý Martin (Sint Maarten, Saint-Martin) je holandsko-francúzske územie, sme teda v Európskej únii. Čo nás ako prvé zarazilo, že sme nechytali žiadny signál, keď sme dychtivo kukali, po troch týždňoch a troch dňoch a po 2900 míľach, do telefónu. Príčina sa zanedlho mala ukázať. Zakotvili sme v Simpson Bay, na holandskej strane, vedľa katamaránu, ktorý má prenajatý Jaro Bytčánek s rodinou. Ostali o deň dlhšie na ostrove, aby nás mohli privítať.

Jaro prichádza s člnom k nám. Výborne, nemusíme fúkať náš čln. Beriem všetky doklady a idem nás prihlásiť. A máme prvý problém. Úradníčka v uniforme nás odmieta pustiť do krajiny, lebo nemáme výstupné papiere z Madeiry. Máme ísť na francúzsku stranu, tam sa prihlásiť a potom prísť nazad. Pýtam sa, či sa mi tam nestane to isté. Nie, lebo tam je ešte Európska únia a holandská strana je už samostatná.

To sú mi novinky. Odchádzam, idem s Jarom na kávičku, kde už čakajú bratia Prepiakovci a Allan Böhm, moja nová posádka. Za normálnych okolností by sme oslavovali príchod, ale tu sa deje všetko strašne rýchlo. Jaro s rodinou odchádza na katamarán, čaká ho 80 míľ na ostrov Antigua, loď musí vrátiť na druhý deň. Má to proti vetru, niet čo závidieť. Ešte ma vyhodí na Civettu. Smútok mi privodí správa od Luba Šoltísa. Jožko Varšányi nás opustil.

Štartujeme motor, dvíhame kotvu a o dve hodiny sa uväzujeme v maríne Fort Louis, na francúzskom území. Nikde nikoho, iba strážnik, ktorý nám ukázal, kde sa máme priviazať. Tu je všetko jednoduchšie. Cez online formulár sa prihlasujem do EÚ, potvrdenie som dostal na druhý deň v maríne. Stará posádka šťastná odchádza. Chlapci sa tešia, dali Atlantik a to nie je malá výzva. Martin, Mišo, Peťo, ďakujem. Boli ste skvelí.

Ako som vravel, opäť fofry. V maríne sme s Palim a Peťom Prepiakom, s Allanom Böhmom a Petrom Kincelom strávili iba dve noci. Opäť som išiel na sťažeň urobiť poriadok s výťahom genakra.

Pali má skúsenosť s naťahovaním lana v sťažni a to výrazne pomohlo. Máme opäť genakrové lano tam, kam patrí, ploché lano sťahujem. Nákup, odhlasovanie online, vypisovanie formulára pre Bermudy, tankovanie, nabratie vody, obed na ostrove

a v utorok 13. mája 2025, presne dva dni po našom príchode, sa odväzujeme.

Začali sme na jednotku. Palimu ešte v maríne, ale už pri odchode, spadla do vody šľapka. Nechcel sa s ňou rozlúčiť. Po dohode skáče do vody, ja manévrujem, kým k nej nedopláva a nepríde k lodi. Vylieza na palubu a definitívne odchádzame. Allan prednesie prípitok, ja svoju dávku obetujem oceánu a plávame na severozápad.

Mapka počasia vyjadruje stav v čase vyplávania.

Fúka východ, 20 uzlov, vlny tomu zodpovedajú. Po desiatich míľach míňame Anguillu a sme na oceáne. Kurz máme na severozápad, vietor zo zadoboku, ideme mimo kurzu, ale to máme aj v pláne. Na chalanoch sa okamžite prejavuje reakcia z plavby. Nie sú zvyknutí, respektíve si odvykli. Peter Prepiak je navyše na takej plavbe prvýkrát. Morská choroba ho okamžite sklátila, Paliho lízla. Allan je ok, ale spí vpredu. Napodiv, Peťo Kincel je ok, asi prvýkrát v živote sa na morskú chorobu pozerá z opačného uhla.

Pali sa rýchlo dostal do normálu, jeho brat potreboval dva dni, už je ok. Ráno 14. mája varím pri východe slnka zeleninovú polievočku. Kto mohol jedol, kto nie, aspoň vypil vývar. Určite prospelo.

Plán priblíženia sa k Bermudám je nasledovný. S východným vetrom tri dni na prednej plachte, na severovýchod, viac k severu.

Po troch dňoch by mal vietor sadnúť a s genakrom či motorom sa budeme presúvať na sever.

V nedeľu, o štyri dni, budeme hádam v pásme západného vetra, s ktorým sa budeme v kurze na severovýchod blížiť k Bermudám.

Naša poloha dňa 15. 5. je vidieť na mape.

Celá trasa plavby z anglického Plymouthu je tu.

Tieto riadky píšem o deň neskôr, 16. mája 2025. Vietor už sadol, sme na genakri a cez nás prechádza tlaková níž. Na západ od nás bola búrka s bleskami, našťastie na západ, ide to od nás. Na Bermudy máme ešte 550 míľ, prešli sme 350.

Prekročili sme hranicu 500 míľ na Bermudy. Tak ako pri hranici 600, tak aj teraz prišiel k slovu prípitok s Metaxou. Šťastie na tvárach posádky hádam ani netreba komentovať.

Ešte večer poriadne prifúklo. Vietor cez 30 uzlov a večer z mrakov naokolo išiel mráz po chrbte.

V noci sa okolo nás blýskalo, chalani vraveli, že to nebolo ďaleko. Ja som to našťastie prespal, inak by som sa asi po….

Späť k prípitku…

Už máme 19. mája. Sme 150 míľ od Bermúd a chalani medzitým oslávili každých preplávaných sto míľ metaxovým prípitkom. Dohodli sa ale, že budú pripíjať aj na rovnaké číslice, teda pridali 222 míľ a určite nevynechajú 111 míľ. Potom 100, 99, 88, 77 a tak ďalej. Na moju otázku, či majú dostatok tekutého zdroja na tak dôležitý obrad, som bol odmenený pohŕdavým pohľadom. Keď už sme pri tom prípitku… Aj Civetta mala jubileum. Pri prekrásnom západe preplávala míľu 80 tisíc. Tak nech jej to vydrží.

Dnes ráno, keď som odkladal smeti do priestoru pri kormidle, všimol som si nepríjemnosť. Bumerangová pína Windpilota dostala vážnu trhlinu.

Pína slúži od míle 40 tisíc, od Južnej Afriky v roku 2014, unavená si zaslúži byť. No nič, na Bermudách budeme hľadať niekoho, kto to privarí.

Článok zverejňujem na kotve po prihlásení sa. Podrobnosti nabudúce.