29. april – Vcera sme po nocnej plavbe, aby Tibor zazil aj to, zakotvili v Simpson Bay, Holandska cast Sint Maartenu. Po prihlaseni a zaplateni poplatku za pobyt v lagune sme v rozhupanej zatoke cakali 5 hodin, kym nezdvihnu most a my sme mohli prejst do bezpecneho “pristavu” na Kotve, 20 km2 velkej laguny, o priemere 3 m hlbky.

Antena prenosnej vysielacky VHF, Icom (vrelo odporucam) ukazuje s presnostou 23 metrov (alebo aj ovela viac) miesto nasho kotvenia. Sme na vychodnej strane Drahy medzinarodneho letiska a tak nam to obcas lieta nad hlavou.

Prave odlieta Air France do Pariza. Tento let ma caka o necele 4 dni. Kotvenie v lagune je kludne.

V sprievodcovi sa pise, ze je to idealny hurikanovy pristav, kde sa voda nevlni ani pri velmi silnom vetre a ked su aj lode odtrhnute z kotvy, narazia na makky breh a bez vacsich skod su vyprostene (Bernard Bartholomeus – Segeln in Karibik 2). Pofukuje vetrik a v lodi je prijemne. Hmyz sem nedoleti a tak tu nic nebzuci a nestipe. Susedia sa tu strazia navzajim a je tu bezbecne. Tak ani nam nerobilo problem si cez den zaslapat na opacnu (na mape zapadnu) stranu pristavacej drahy. Tato  je jednou z hlavnych atrakcii ostrova. Na Sint Maartene denne pristavaju velke Cruizery (volam to lod lasky) a tisice pasazierov sa vyruti do pristavu, kde si prenajmu auta, alebo taxiky ci mikrobusy a idu okolo ostrova (doprava je tu kvoli tomu stale zapchta) so zastavkou na na plazi pred pristavaciou drahou. Je na co pozerat.

Informacna tabula miestneho pohostinstva v style surfovej dosky

oznamuje prilety a my sme si vychutnali Airbus z Pariza,

ten isty, co som ho o dve hodiny neskor sfotil z lodi pri odlete.

Zajtra sa v ramci laguny presuvame do Simpsom Bay Marina, kde bude Civetta2 az do 10. maja. Tibor odlieta pozajtra domov a ja o dva dni po nom, ako som uz oznamil na svadbu mojej dcery Janky.

Pred odchodom napisem este o historii kolonizovania tohoto francuzko – holandskeho ostrova. Je celkom zaujmava.