10 november – Máme nové ráno.

Jožko bol dole prvý a tak sa postaral o nášho kamoša, ktorý za chvíľu na to išiel so mnou behať.

Keď som bol späť, Jožko už naplno makal.

Nový lazyback, obal na hlavnú plachtu pri sťažni nebol ideálne ušitý, mal vôľu pri rahne. V maríne, pri správnom smere, sile a času pôsobenia vetra by ho mohlo roztrhať. Jožko k tomu prišil jednu zaťahovaciu pracku a už to vyzerá lepšie, aj napriek estetike.

Lubo vyrazil po naftu a na drobné nákupy. Po trťom opýtaní sa, čo má kúpiť, mu to Jožko  kriedou napísal na kus látky.

Pustil som sa do natretia detailov. Včera bol problém pri odtoku z kotevného priestoru, stále z neho kvapkala voda a stekala po trupe. Vyriešil som to nekonvenčne, dnes už bolo sucho a dalo sa to natrieť.

Spodok kýlu som natrel pokiaľ som dočiahol, zvyšok sa dotrie v pondelok, keď bude loď na žeriave.

Keď už som bol rozbehnutý, označil som aj lávku.

Na záver ešte nejaké to leštenie, osadenie zinkovej anódy na kýl a práce na trupe lodi sú ukončené.

Vyliali sme do nádrže naftu, čo Lubo kúpil, doplnili vodu

a preskúmali, ako sa dá priviesť slaná voda do dresu v kuchyni. Dosiaľ sme umývali riad sladkou vodou z tanku. Aj keď sme nikdy netrpeli nedostatkom vody pri dlhšej preplavbe, predsa len míňa ťvodu na riady z tanku sa mi vždy zdalo ako rúhanie. Rozhodol som sa napojiť to z prívodu na odsolovač, kde bude treba namontovať roztrojku, hadicu viesť popod podlážku ku drezu a cez vodné čerpadielko na pípu. Materiál som si pripravil ešte doma.

Keď je zdvihnutá podlaha, pekne vidno rebrovanie trupu. Všimol som si, že Podvraťák  nedošľapuje na zadnú labku, tak som ho prezrel, ale bez úspechu. Nič som nenašiel. On si na to išiel podriemať pred vchod do baráku.

To už je večer a jožko varí.