Včera, 18. novembra po búrkovej noci som ráno odviezol Jožka a Luba na breh, vytiahol motor a čln, odkotvil a vyrazil smerom na Korfu, do mariny Gouvia. Križovala ma “Olympia”, ťrajekt, s ktorým sme prišli pred troma týždňami z Benátok.

Po vyplávaní zo zátoky sa ma ujala “dvadsiatka” z juhu a už som frčal sedem uzlíkov. Ale kosatka nebola v poriadku, odpáral sa UV filter.

Niet divu, spolu s hlavnou a búrkovou to je úplne prvá plachta na tejto lodi. Aj keď počas plavby okolo sveta odpočívala, má svoje najlepšie časy za sebou. Nevadí, dá sa to opraviť. Predpoveď hovorí o vetre 20 uzlov v maríne do štvrtej popoludní, potom to má slabnúť. Keďže pristávať budem sám radšej sa neponáhľam, počkám si na slabší vietor. pri tejto rýchlosti by som bol na mieste o druhej, zrefoval som teda kosatku, kým som nemal päť uzlov.

Predbehol ma trajekt na Korfu s Jožkom,

Lubo s Fiatom sa môže prepraviť až večer. Pri meste Korfu poriadne lialo a sfúklo

ale pristátie bolo pohodové.

Kým prišiel Lubo, stihli sme upiecť chleba a uvariť špagety.

Dnes ráno sme využlili bezvetrie, spustili a zbalili sme poškodenú kosatku.

Jožko si sadol za šijací stroj ešte k detailom a

ja som dal kosatku do auta. Neďaleko šijú plachty, zajtra to tam skúsim dať opraviť. Na loď som doniesol staronovú kosatku, uložil som ju, zbalil čln a genaker.

Jožko ešte čosi skúšal, ja som robil šablónu na novú pínu na kormidlo,

a to je zo správ z tohto tripu všetko. Zajtra sa naloďujeme na pevninu, odtiaľ trajektom z Igoumenitze do Ancony v Taliansku a ešte 1000 kilometrov domov. Vynovená lodička bude čakať na ďalší výlet.

 

Obrovská vďaka Jožkovi, ktorý vraví, že po tomto maratóne v šití potrebuje ísť do kúpeľov. Velikánska vďaka Lubovi, vďaka ktorému sa myšlienka nového prekrytia kokpitu realizovala. Obaja mi veľmi pomohli, sú to ozajstní kamaráti. Vďaka všetkým, čo to čítali.