4 Nórsko – Lilesand

Kým do Goteborgu to s plachtami išlo ako po masle, stadiaľ si to frčíme stále na motore. Po 55. tich míľach sme posledný raz prenocovali vo Švédsku, na kotve, pri mestečku Fisketangen.

15. mája ráno sme dostali na palubu koncový článok kotevnej sústavy a zahájili presun na motore.

Prekrižovali ďalších 60 míľ do Nórska. Plavba na motore má nevýhodu v spotrebe fosílneho paliva, ktoré tu nie je lacné, liter stojí 2 Eurá. Výhoda j v rovinatom okolí a možnosti robiť počas plavby, čo sa nám uráči. Teda vyvárať. Tentoraz sme stvorili parádny guláš so zemiakovými ňokami, ktoré sme v ňom priamo zohriali.

Prespali sme opäť na kotve obkľúčení nádhernými víkendovými domčekmi v tejto malebnej krajine. Neľutujem ani trochu, že som sa rozhodol stráviť ešte jeden rok na severe.

Na fotke je vidieť nálepku, ktorú si na konštrukciu rampy dáme, ako potvrdenie, že sme pri automate zaplatili marínu. Táto je ešte z Goteborgu, na kotvisku sme automat márne hľadali a tak sme asi prenocovali na čierno… Detto aj na prvom kotvisku v Nórsku, žiaden automat priviazaný na bójke.

Ráno 16. mája sme vykľučkovali spomedzi ostrovčekov a namierili si to do mestečka Lilesand.

Lubo mal problémy s uviazaním dračieho uzla.

Horolezci, ktorí ten uzol okolo tela robili doslova tisíckrát, to dokážu urobiť poslepiačky. V okamihu, keď sa uzol nerobí okolo tela, alebo v nejakom inom uhle rúk k lanu, nastáva problém. Nakoniec to ale Lubo zvládol a sme uviazaní. Život tu kypí, neďaleko je kemping a poniektorí sa aj kúpu.

Rozhodli sme sa pre dva bivaky na móle v Lilesande. Chceme opäť bicyklovať.  Predtým sme ale strávili hodinu pri výmene motorového oleja. Mením ho každých 250 moto hodín a prešvihol som zo tridsať.

Bicykel je tu za odmenu.  Pri auto ceste sú chodníky pre chodcov aj cyklistov, no a v lese ani nevravím. Všade čisto, papier, plast, či konzervu tu nenájdete.

Keď som križoval rodinku husí, jedno mláďa nestihlo utiecť. Nakoniec sa ale predralo trávou a kraulovalo oproti mamine. Zjavne ich mala spočítané.

Tento deň, 17. mája Nóri oslavujú deň nezávislosti. Už od rána vyhrávala hudba, bubnovali bubny a ľudia v krojoch zaplnili ulice. Tínedžeri, detto v dobovom oblečení vysedávali na móle, z dosahu rodičov, popíjali pivo z konzerv. Niektorí aj potajme húlili tabak. Na pódiu ktosi vyprával a ľudia tlieskali.

Mládež sa zabávala aj inak. Hádzali po sebe nejakú bielu hmotu v ozajstnej prestrelke. Obchádzal som to širokým oblúkom, aby ma nezasiahol zablúdený projektil. Potom si urobili parket zo strechy autobusu.

36 – 38

Na zmrzline sme sa dozvedeli, že Nóri získali nezávislosť od Dánska pred dvesto rokmi, plus-mínus. Zmrzlinárka sa zasmiala poznámke, že je rodená Dánka. Na deň, keď sa Nórsko odtrhlo od Dánska si nespomína.

Na ulici mi zavoňala Pizza, o večeri bolo rozhodnuté.

18. mája ráno sme sa odviazali a opäť s pohonom lodnej skrutky sme urobili 50 míľ na západ popri nórskom pobreží. Celý čas sme sa zdravo stravovali. Zakotvili sme dve míle neďaleko mestečka Mandal.