Prvý júnový deň so opäť v Nórsku. Poobede sme spolu S Lukášom Bezilom pristáli v Stavangeri.
Lukáša som spoznal pri návšteve mojej dcéry Janky v Rakúsku. Robil tam fotky pre reklamu jednej firmy, kde Janka stála modelom. Po prvých vetách sme si vymenili kontakty, zanedlho sa stali kamošmi na facebooku a Lukáš prijal moje pozvanie na loď. Dobrej spoločnosti a dobrých fotiek nikdy nie je dosť. A Lukáš, ako sa ukázalo je skvelý chalaň a aj fotograf. A vie lietať s dronom, ako sa neskôr ukázalo. Autobusom z letiska s jedným prestupom za 4.- Eura oproti 60,- Taxík a sme pri lodi.
Na lodi všetko v poriatku a za plného svetla, večer o pol jedenástej sme zaľahli. Ráno nás budí Erling, ktorý na Facebooku videl naše fotky z lodi. Prišiel na svojom „Vikingu“, svojej plachetnici z roku 1905, ale ponáhľal sa, ide von z vody a osádzať sťažeň.
Keď som o ňom písal počas plavby okolo sveta, spomenul som jeho ženu Gro dcéru Mimi. Plavili sa spolu celú plavbu. Čo bolo pozoruhodné, že Mimi ako dieťa nemala funkčné obličky a Gro, jej mama jej darovala svoju. Tá, na nešťastie vypovedala pred piatimi rokmi službu a Mimi žila celý ten čas na dialýze Keď sme sa s Lubom pred desiatimi dňami stretli v Stavangeri s Erlingom, zvestoval nám, že našli darcu a Mimi je čerstvo po operácii. Pri vyprávaní Erling takmer plakal od šťastia. Plný nádeje, aj keď zďaleka nie je dobojované. Teraz sme sa dozvedeli, že všetko je v poriadku. Erling nás pozval na večeru, radi sme prijali.
Aby sme ale využili deň, ja som si naplánoval trasu na bicykli a Lukáš vyrazil obzerať mesto. Môj bike vyzeral takto:
Tento boat thruster, či dokormidlovák by som na svojej lodi asi neužil…
Pocta ženám a deťom, ktoré sa lúčili s námorníkmi odchádzajúcimi na more…
Keby som vedel miestnu reč a bol tu v pravý dátum, určite by so išiel…
Lukáš sa pomotal po meste a vie naozaj výborne fotiť:
Toto v pozadí nie je panelák, ale výletná loď. Erling nám večer povedal, že pre mesto sú príťaž. Z lodi sa vyvalí päť tisíc dychtivých turistov. Niektorí idú trajektami, či rýchločlnmi do Lysefjordu, iní na pešiu túru, tú istú, ktorú sme podnikli na ďalší deň. No a zvyšok sa motá kade-tade. Suveníry nakupujú málo a na lodi majú švédske stoly, tak najesť sa nejdú.
14 – 26
Kým sm čakali na Erlinga, urobil hádam zo sto mojich portrétov, z ktorých dávam dva:
Večera u Erlinga bola výborná, ja neznalec miestnych špecialít som sa učil novým chutiam, a aj ako ich správne jesť.
Ďalší deň sme autobusom išli na miestnu turistickú špičku, „Pulpit Rock“ či „Preikestolen“, ako to volajú nóri. Vrchol kopca sa v nadmorskej výške 604 metrov sa kolmo týči nad 40 kilometrov dlhým fjordom „Lysefjorden“. Autobus nás vyložil v 280. metroch a zvyšok sme si odšľapali po schodoch, ktorí tak ako na Lofotoch, postavili Nepálski šerpovia. Samozrejme, túra išla aj lúkami, lesom, popri rôznych plesách, a tak… Aj keď turistov bolo neúrekom, stálo to za to.
4. júna sme sa babrali s loďou. Pri skúške kotevného navijaku nešla spúšťať reťaz. Po konzultácii s Pepom sme vymenili prepínacie relé. Lukáš nie je len dobrý fotograf, ale aj elektrikár. Ako vravel, keď staval dom v Rakúsku, elektriku až po skriňu si robil sám, nakoľko je táto profesia veľmi drahá. Po výmene relé kotevný navijak funguje, ako sa patrí. Rovno som u Navrátila objednal ďalší do rezervy.
Poobede sme sa vybrali do Múzea ropy. Nórsko je ropná veľmoc a bolo zaújímavé pozrieť si príbeh, ktorý zariadil kvalitný život nórom so zdrojmi, aké majú arabské emiráty. Výstava sa začína Emotívnym filmom. Muž v stredných rokoch kosí trávu a okolo sa hrajú deti a manželka so psom. Zvoní telefón a dostáva správu, že jeho otec umiera. Nerozprávali sa spolu dvadsať rokov, Otec pracoval na ropnej plošine a syn protestoval proti fosílnej ekonomike. Stretnutie po rokoch bolo emotívne, syn musel uznať, že Nórsko okrem toho, že má vysokú životnú úroveň a fungujúci systém, investovalo veľa do životného prostredia, stále investuje a nerozhadzuje svoj profit.
Pravdou ale je, že ťažba ropy v Nórsku je za zenitom, zásoby sú do roku 2050. Potom bude ich ekonomika musieť vymyslieť čosi nové. Zopár fotiek z naozaj zaujímavej výstavy:
Večer prišiel tretí člen posádky, Peter Horáčik. Oslovil ma, či sa nedá pridať, no a je tu… Vitaj Peter, na Civette…
5. júna 2023 sme vyrazili do Stavangerského fjordu.