17. Marec – Po 11.tich dnoch od odviazania sa vo Fortaleze sme opat uviazani. Plavba bola veterna, dazdiva s vlnami zboku. Ale bola super a s prudom takmer 2 uzle sme solidne valili.

Kym sme sa nedostali zo zony ITCZ, zony medzi severnym a juznym pasatom, vietor bol nestabilny a hodne prsalo.

Bolo sparno a kvoli vlnam zboku sa nedalo vetrat, tak sme v noci mali solidnu saunu. A kedze tu bola Ginny spal som v prednej kajute a nemal som na ruziach ustlane.

Po dvoch dnoch sme prekrocili rovnik a preskocili po 13.tich mesiacoch opat na severnu pologuľu.

Dalej na sever vlhkosti a dazda ubudalo, vietor silnel zo severozapadu na slusnu 25-ku. Bol som rad, ze sme lod tlacili na sever ako sa dalo, lebo bocnych 25 uzlov spolu s vlnami davalo slusne zabrat. Cim dalej na sever, tym viac sa tocil vietor z 90 stupnov z pravoboku az na 120. To vsak trvalo niekolko dni. Prud postupne silnel v nasom smere a tak sme raz spravili rekordne za den 177 mil. Proste sme frcali. Konecne opat v pasatoch.

Opat sme mali pasazierov kazdu noc.

Lubo s Jackom si uzivali najma vecer, kedy sa ochladilo,

Uz ked sme si mysleli, ze vsetko pojde ako po masle, prislo cosi necakane. Morske travy

plavali vsade okolo. V sprievodcovi sa pise, ze to ide s prudom z ustia Amazonu. Vesali sa vsade. Na propeler,

ked sme stiahli plachty, zastavili lod a ja som sa ponoril a ocistil to. Bolo to vsak zbytocne, lebo za chvilu to tam opat viselo. Stav sme zistovali vodotesnym fotakom. Nevyhlo sa tomu ani kormidlo

a museli sme odstavit veterny pilot, bali sme sa privelkeho odporu na riadiacom kormidielku.

Ale nakoniec sme sa dockali poslednej noci na vode, co lubo oslavil.

Este posledne nastavenie plachiet na motyla

a poobede 16. marca uz sme tocili okolo juhu Grenady

a uviazali sa v Port Luis, v marine.

Sme v Karibiku a chyba 140 mil, na uzavretie kruhu, ukoncenie plavby okolo sveta.

Este cosi k tejto plavbe. Skutocnou hrozbou na tejto plavbe bol novy clen posadky, Janine. Ona je dost neohrabana a pomala a ja som mal strach, ze si vo vlnach ublizi. Ale to nie je to najhorsie…

Uz v Brazilii, ked som vedel ze ju budeme mat na plavbe som si ju vsimal a mal som pocit, ze prisla z inej Galaxie. Zije vo svojom svete, ponorena do svojho Iphonu cele hodiny. Zmizne nevedno kam a objavi sa znikadial v ktorukolvek hodinu. Raz v noci vo Fortaleze sa nevedela dostat na American Spirit, bol daleko od mola. Trpezlivo vykrikovala, kym nezbudila Luba a ten jej pomohol. Alebo cita na palube knihu a v tme si svieti na stranky mobilom.

Ale to nie je najhorsie…

V Salvadore zmizla na karnevale a nebolo ju cele hodiny. Ked my sme uz padali unavou, objavila sa odnikadial pri nas medzi tym davom ludi a zacala tancovat. To som si hovoril, ze ta baba hadam jazdi na plutonium. Ale to nie je najhorsie…

Skutocnou pohromou bolo jej varenie. Oni (ti amici) hovno vedia o vareni. Janine proste otvorila konzervy, nieco zamiesala. Prekvapilo ma ze miesto spagiet robi nitovky. OK, to prezijeme. Ale ked to buchla do studenej neosolenej vody, to zovrelo a precedila to (so zdesenym pohladom som to cedil ja) to bolo cosi. Pani, o nedokaze hocikto. Chut a hustotu hmoty nebudem popisovat, skuste si to urobit a zazit na vlastnej kozi.

No dobre, ved plavba ubehne a my nezomrieme. ale o dva dni navrhla, ze spravi spagety s tuniakom. Fajn, ja s teraz odsledujem cestoviny, pridam trochu olivaku a cesnaku. Nic sa nemoze stat. Omyl!!! Spagety som ustriehol, ale uslo mi ked zamiesala do tuniaka naozaj dobry taveny syr, pridala hrasok a ja neviem co si zo sebou priniesla z vesmiru. Zjedol som to iba ked som to ostiplavil a presolil so slubom danym sebe, “Nikdy Viac”. Lubo to vyriesil prefikane, sadol si za kormidlo a obsah misky nenapadne hadzal do vedra pod nohami. Na zaver akoze nabral vodu do vedra a bolo. V noci som pocas mojej sluzby ten sajrajt vyhodil a rano som Janine povedal, ze to bolo tak vyborne ze Lubo to v noci dojedol chce recept. Nasledovnu polhodinku som prekladal recept a Lubo si to ulozil do PC.

Zvysnych 5 dni sme robili vsetko mozne aby nevarila. Najme Lubo mal traumu, dokonca zacal rozumiet anglicky. Vzdy ked Janine vravela o veceri, hned sa ozyval. Zdesene, nekecam. Citujem ho, “este som v zivote nezral nieco tak strasne”.

Tak raz sme urobili rizoto, inokedy som poobede upiekol akoze na rano chlieb ale kym bol teply zjedla sa polovica a nevarilo sa. Raz nam pomohla morska choroba a raz som vyhlasil, ze su vlny a budeme vecerat suche.

Chvalabohu to mame za sebou a aj ked ju tu budem mat este niekolko dni, ona je zase neviditelna, neodsledovatelna.

Aaaale, aspon je sranda a je o com pisat. Pocas plavby som jej aj umyl vlasy

a dal som si zalezat na usiach.

 

 

 

 

Este na tom makam