Z Richardsu Bay do Mosselu Bay

      More ešte javilo známky silného vetra, ale k večeru sa utíšilo Vzdialenosť deväťdesiat míľ bola príliš krátka, aby sme išli ďalej od pobrežia za výhodami Agulhaského prúdu, ale trochu ho bolo cítiť. Plavba bola v bezvetrí, na motore, a okrem veľryby pri západe slnka sa toho veľa neudialo. Durban, jedno z najväčších miest Južnej Afriky, je veľkou lodnou dopravnou tepnou, a vidno to na prvý pohľad. Pred vstupom do prístavu sme museli čakať, kým dnu vplávajú dve kontajnerové lode a jeden tanker.

V prístave sme z bezpečnej vzdialenosti sledovali, ako ich remorkéry parkujú na móle.

V marine Durban sme sa uväzovali 19. novembra ráno o ôsmej. Prihlásenie sa prebehlo hladko. Stali sme sa na dva týždne členmi miestneho jachtárskeho klubu, aby sme mohli užívať výhody členov, hlavne prístup na toalety a sprchy. Obchod s jachtárskymi potrebami je ďaleko, stačil však telefonát a poslali po nás auto. Nakúpil som oleje a filtre. Niežeby chýbali, ale boli o polovicu lacnejšie, ako inde. To som teda čumel.

      V marine pri vchode na recepciu ma upútala malá atrapa plachetničky. Pekný maskot. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa dozvedel, že je to skutočné plavidlo, dlhé vyše dva a pol metra. Jazdí na ňom člen klubu, starý pán, ktorý nemá nohy. To už strácam reč…

      Je znova čas na údržbu. Kormidlové koleso má stále väčšiu vôľu. Ložiská musia byť riadne opotrebované, už to trochu aj škrípe. Rozhodol som sa v kormidelnom stĺpiku urobiť inšpekčný otvor. Teraz môžem vidieť systém zvnútra a aj ho mazať. Je mi jasné, že mám problém a budem ho musieť čoskoro vyriešiť. Brian z American Spiritu si objednáva v marine v Kapskom Meste žeriav. Chce si nechať natrieť nový antifoul, náter na spodok lode. Pridávam sa a majiteľovi servisu píšem o  problémoch s kormidlom. Ešte sme vymenili olej v motore a boli sme pripravení pokračovať. Predpoveď počasia vyzerá dobre, na dva dni určite.

      Odhlasovali sme sa spoločne s Brianom z American Spiritu a Erdingom zo Saphiru. Spoločne sme vypisovali asi desať formulárov ešte v marine, na všetky miesta tie isté informácie. Druh, rozmery, registračné číslo plavidla. Farba sťažňa a plachiet, trupu pod a nad čiarou ponoru, farba paluby a druh materiálu, akým je pokrytá. Kompletný popis elektroniky na lodi, záchranné prostriedky a zoznam posádky. U každého člena sme museli uviesť kontakt na príbuznú osobu doma. Napísali sme zoznam piatich  posledných prístavov, kde sme boli a piatich prístavov, kam máme namierené. Je to pre nás žrút času, hrozná otrava. S tým všetkým sme išli na Port Control, kde som úradníkovi dal všetky papiere. On to opečiatkoval, čosi si nechal a niečo nám vrátil. Pokračovali sme na colnicu, kde sa celý proces zopakoval. Na imigračnom sme zostali v šoku. Úradník, ktorého výška a váha pripomínala majstra sveta v ťažkej váhe, sa na nás rozkričal, kde máme celú posádku. Jeho tvár bola od mojej desať centimetrov, nemal som možnosť zapchať si uši. Stáli sme tam v nemom úžase, bol som presvedčený, že nás každú chvíľu zatknú, zatvoria, zastrelia. Nevedel som, či mám stáť, utiecť alebo pustiť do gatí. Našťastie, vzniknutú situáciu vyriešil jeho kolega, ktorý ho odsunul nabok a vybavil naše formuláre. S inštrukciou, že pred odplávaním im máme zavolať a oni nás prídu skontrolovať, sme opustili úrad. So všetkými papiermi sme opäť išli na Port Control, kde sme ich odovzdali. Bola to viac ako zlá skúsenosť. Pri našej plavbe sme často odkázaní na náladovosť úradníkov, ktorí nám môžu výrazne skomplikovať život. Keď k tomu pripočítam čas potrebný na vyplňovanie nezmyselných formulárov a presuny na miesta jednotlivých inštitúcií, ako je colný úrad, imigračné oddelenie, polícia a kontrola prístavu, je toho akurát dosť. Ale aby som nepreháňal, mám iba dve skúsenosti, pri ktorých som sa seriózne obával. Obidve sú z Juhoafrickej republiky. Jeden prípad som opísal, druhý sa mal onedlho stať v Kapskom Meste.

Port Elizabeth

      Ráno, 21. novembra, po dvojhodinovom čakaní na imigračného úradníka, ktorý napokon prišiel na mólo a poslal nás kade ľahšie, sme opustili Durban. Prvý deň na motore, druhý na plachtách, sme najprv trochu v protiprúde išli piatimi uzlami. Po prekročení dvestometrovej línie pár míľ od brehu sme sa dostali do Agulhaského prúdu, a to stálo naozaj za to. Išli sme najprv vyše desať, neskôr dvanásť uzlov. Išlo to tak dobre, že sme sa rozhodli nezastaviť sa v East Londone, ale pokračovať do Portu Elizabeth, kam sme došli na mólo jachtingklubu Algoa po päťdesiatich dvoch hodinách na vode, pričom sme preplávali štyristo míľ. Paráda, naozaj to funguje.

      Naša posádka spoločne so Saphirom a Američanmi zo Spiritu bola ešte v deň príchodu na večeri. S Brianom a Joelom, aj vďaka Jackovi, stále viac spoločne podnikáme. Mne je veľmi blízky o desať rokov starší Brian. Je z Miami, ortodoxný republikán. Hneď mi položil otázku, čo viem o Ronaldovi Reaganovi. Keďže som čítal o tomto veľkom americkom prezidentovi knihu, ohúril som ho niekoľkými faktami a získal si ho. Joel je tichý človek a keď niečo povie, mám problém mu rozumieť. Volá ma Valdo, ani sa nesnažím ho opravovať. Jack ma ubezpečil, že Joelovo šušlanie je niekedy ťažko zrozumiteľné aj preňho, nemám sa tým trápiť. Na rozdiel od Briana je Jack demokrat a prívrženec Baracka Obamu. Je úžasné, že tí dvaja nevedú medzi sebou spory, naopak, rešpektujú právo na názor toho druhého. Jack mi povedal, že práve to robí Ameriku americkou. Aj keď je niekto iného názoru, rešpektujú ho, vravia, že konkurencia názorov je pre krajinu zdravá, práve tak ako konkurencia pri podnikaní. No… máme sa čo učiť.

      Ako tak večeriame a kecáme s Američanmi a Nórmi, Erdingom, jeho ženou Gro a dcérou Mimi, dozvedám sa, že Mimi bola ťažko chorá, zlyhávali jej obličky. Potom, čo jej Gro darovala svoju obličku, Mimi žije už niekoľko rokov normálnym životom a dokonca sa všetci plavia okolo sveta. Spadla mi sánka.  

      Nadišlo zlé počasie. Predpoveď na najbližšie dni nám dáva voľno a my oslavujeme varením dobrôt ďalšie dva dni. Iniciatívny Brian sa nás opýtal, či nechceme ísť na safari. S Jackom pozvanie radostne prijímame, Marco zostane na lodi. Jeho rozpočet mu to neumožňuje. Vonku prší a blýska sa. Časové okno sa zavrelo, najbližšie sa otvorí najskôr o štyri dni. Loď je uviazaná poriadne, Marco by si mal poradiť, keby bol v marine silný vietor. Lana má dosť aj na dvojité zdupľovanie.