25. Február 2019 – Po stresových situáciach sme sa v sobotu spamätávali a v nedeľu oddychovali. Boli sme ešte čosi dokúpiť a s napätím sme očakávali, či príde miestny borec pracovať na našom karavane so sťažňom. Prišiel.

Airan, tak sa tento milý chlapík volá mal všetko potrebné, nakúpil podľa starých kusov.

Radšej sa už nebudem vyjadrovať k tomu, že som to mal urobiť skôr. Robota začala rýchlo odsýpať, Airan zospodu vložil prechodku a ja som ju zaskrutkoval.

Tým sa môj podiel na práci skončil. Airan sa vyznal, išlo mu to od ruky.

Kým pracoval, sadol som na bicykel a vyrazil do desať kilometrov vzdialeného prístavu. Odhlásil som posádku, v obchode nakúpil zinkové anódy na kýl a vrátil sa k lodi.

Zajtra ráno o pol desiatej ideme na vodu a plávame. Pred nami je 3000 míľ, teda 5600 kilometrov na Atlantickom oceáne. O tri týždne by sme chceli pristáť na holandsko-francúzsky ostrov Sin Martin, Karibik. Držte palce.