Na Karibskom ostrove Sin Martin sa zdržíme veľmi krátko. Po trojtýždňovej plavbe z Tenerife sem, kedy sme preplávali 2815 námorných míľ,

by sme si nielen my, ale aj loď zaslúžili viac času na regeneráciu a aj údržbu. Všetko je ale inak. Ráno, 20. marca  po troch hodinách spánku na kotve sme nafúkali čln, zavesili naň motor a ja som vyrazil na políciu, prihlásiť nás do krajiny. Okrem toho, že na pevnej zemi sa so mnou všetko kývalo, prihlásenie prebehlo bez problémov. Z brehu už na mňa mával Jano Zelina. Po privítaní a zoznámení sa na lodi som stiahol počasie v predtuche príchodu horšieho počasia. Tak aj bolo. Vo štvrtok sa má nad Kubou pokaziť. Aj keď iba jeden deň, vietor, o sile 20 uzlov, ktorý má byť od severu, teda do nosa, rovno oproti nepotrebujeme. Jano prijíma strategické rozhodnutie a pokúsi sa zmeniť si letenku. Znamenalo by to, že nebudeme plávať na stotridsať míľ vzdialený americký ostrov St. Thomas v skupine Panenských ostrovov, ale naberieme kurz priamo na Caicos, čo je vzdialenosť okolo 600 míľ, teda 5 dní. Mali by sme tam prísť v stredu, 27. marca.

To znamená, zdržať sa tu iba dva dni. Aby sme mali ľajšiu logistiku, rozhodli sme sa ísť do mariny vo vnútri lagôny v Simpson Bay.

Uwe odchádza dnes, a ja s ním idem na políciu odhlásiť ho z posádky. Chcem sa pokúsiť aj nájsť niekoho, kto by dal doporiadku windmeter. Predpokladám, že nejaká tá maličkosť ešte vyskočí.

Ak sa mi na Caicos podarí nájsť internet, hádam hej, ozvem sa po 27. Ak nie, až z Miami. Na Caicos totiž priletí Jack a Audrey Darville a pomôžu s prihlasovacími buzeráciami do USA. Plavba z Caicos do Miami, tiež okolo 600 míľ by mala vyzerať takto:

Nie je toho málo, tak držte palce.