Denník plavby 42 – majáková loď

2. máj 2019 – Na druhý deň po návšteve USS Wisconsin, 27. apríla sme si vybrali prehliadku majákovej lode „Portsmouth“, ktorá je uložená v betónovom lôžku, pár minút chôdze od maríny.

Bola postavená v roku 1916 a spolu s ostatnými viac ako päťdesiatimi loďami toho istého účelu slúžila ako plávajúci maják varujúci plávajúce lode na navigačnú prekážku, po našom útes, alebo plytčinu, ukazujúc bezpečnú trasu do prístavu, alebo na more. Jej dĺžka bola 31 metrov, šírka 8, hmotnosť mala 360 ton. Ponor robil takmer štyri metre.

Aj keď jej maximálna rýchlosť bola osem uzlov, išlo hlavne o stacionárne využitie. Teda relatívne. Loď bola hračkou vĺn, najmä v zlom počasí. Majáková loď musela mať kotvu, ktorá sa spoľahlivo zaryla do dna v každom smere. Kotevná reťaz bola dlhá 300 metrov.

Meno lode sa  menilo, podľa miesta, kde bola ukotvená

V roku 1964 bola po štyridsiatich rokoch aktívnej služby vyradená a sprístupnená verejnosti bola v roku 1967.

Život na lodi nebol jednotvárny, ako by sa zdalo. Majákové svetlo svietilo vďaka leteckému benzínu, ktorý bolo treba dolievať každé dve a pol hodiny. To znamenalo vyliezť vnútrom šestnásť metrového sťažňa,

vytiahnuť 20 litrový kanister, vyliať do nádrže a zliezť dole. Zdá sa to byť jednoduché, ale aj  malé vlny znamenajú, že hore na sťažni je niekoľko metrová amplitúda s frekvenciu pár sekúnd. Človek má plné ruky práce sa držať, aby sa neobúchal.

Posádka pozostávala z pätnásť ľudí, deväť odvedených vojakov a šesť námorníkov. Tí sa na lodi obmieňali každých tridsať dní.  Služba spočívala z osem hodinovej šichty s následným osem hodinovým odpočinkom. Okrem dolievania paliva pre svetlo majáku práca pozostávala z údržby a opravy zariadenia, upratovania a čistenia zabezpečovania zvukového signálu – lodnej sirény v noci a v hmle. Neustále bolo nutné sledovať okolie, najmä v búrke. V ťažkých podmienkach hrozil náraz od inej, najmä ťažko ovládateľnej lode. Iba v službe v zátoke Delaware majáková loď bola zasiahnutá inou loďou šestnásť krát. Interiérom nás previedol tento milý správca.

Na druhom obrázku nám vysvetľuje ako sa muselo opatrne variť, aby sa kuchár nepopálil. Vojaci žili ako v kasárňach,

námorní dôstojníci mali viac súkromia.

Aj keď život na lodi bol nepohodlný, zima tam nebola. Loď mala ústredné vykurovanie.


Majákových lodí bolo kedysi v službe cez päťdesiat. Ešte aj dnes je v službe na pobreží USA šestnásť majákových lodí.

Po prestávke v Norfolku, kedy sme istý čas aj mimo lode, pokračujeme v plavbe na sever okolo 6. mája. Najbližším prístavom by mal byť New York, vzdialený 280 míľ.