19.mája – Ešte večer sa zjavil prišiel na loď Ralf. Ráno 11.mája Violka s Ivetkou išli kade-tade New Yorkom, snažiť sa naplniť ich ambiciózny denný plán. Po rannom bicykli som dal piecť chlebík, ktorým sme privítali Caroline a Alana.

S Caroline som sa spoznal v Yosemitoch v roku 2016. S Igorom Kollerom sme liezli cestu cez „Nos“ na El Capitan. Celý čas sa neďaleko nás pohybovali mladí lezci Crystal a Greg. Dokonca sme tri z piatich bivakov strávili na spoločnej polici. Greg bol práve dokončený lekár pred nástupom v nemocnici v Los Angeles a Crystal ešte čosi študovala. Dole ich čakala jej mama, Caroline. Stretli sme sa ešte pred naším odletom v San Francisku na večeri. S Gregom, Crystal a Caroline sme sa stretli minulý rok v Grécku, na ostrove Kalymnos, kam som priplával s Rišom Outratom a Mirom Janíkom. S Rišom a s nimi sme tam potom liezli. No a teraz sa vidíme opäť, aj s jej priateľom Alanom, ktorý žije v new yorskej štvrti Brooklyn. Prišli k nám na raňajky a berú nás na miestne letisko. Nie ozajstné, ale také hračkárske. Už to tak chodí, že malý chalaň, malé hračky, veľký chlap, veľké hračky.

A bolo na čo kukať.

Došlo aj ku havárii. Tá posledná stíhačka mala skúšobný let. Po pár obrátkach „pilot“ stratil kontrolu nad lietadlom a to sa zrútilo do neďalekých stromov. Pod stratou kontroly myslím diaľkové ovládanie, kde vraj zlyhal vysielač, alebo prijímač. Ono to nie je žiadna sranda. Cena takéhoto stroja sa pohybuje okolo tridsať tisíc dolárov. Potom nás naši priatelia vzali na neskorší obed do miestej reštiky, kde sa ponúkajú takéto špeciality.

12. a 13. Mája riadne pršalo. Naše aktivity sme obmedzili na miesta, ktoré sú pod strechou. Metropolitné múzeum pnúka zbierky od Egypta až po súčasnosť z takmer celého sveta. Aj keď som kedysi čítal dejiny Egypta, okrem krásnych expozícii mi to nič nevravelo, tak som sa presunul do miest, ktorým aspoň trochu rozumiem. Aj tak ma z toho chodenia večer riadne boleli nohy.

Nakukli sme aj do „Hard Rock Cafe“ kde som si sfotil ozajstný klenot. Gitaru, ktorú John Lenon daroval Bobovi Dylanovi v roku 1968. Po tragickej smrti Johna Lenona v roku 1980 ju Bob Dylan daroval svojmu gitarovému technikovi, pretože mu pripomínala bolestnú spomienku na svojho strateného priateľa.

Stihol som ísť s vyplazeným jazykom s babami aj na Brooklynský most a s Violkou si spraviť foto.

V obchodnom centre „Columbus Circle ma zaujala bronzová socha nahého muža aj s obnaženým pohlavím. Vraví sa, že keď ho žena chytí do ruky, prinesie jej to šťastie vo vzťahu. Tu je výsledok.

Neďaleko bola socha ženy, ale k nej sa žiadna povera nevzťahuje. Nesfotil som ju, lebo som sa hanbil a bol som presvedčený, že len čo by som na ňu namieril foťák, okamžite by sa mi vybila baterka. Ale verte neverte, obchytkaná nebola. Vzdialenosti v preplnenom New Yorku sme prekonávali metrom,

Kde sme sa mnoho krát pobavili nad cestujúcimi.

Stanice metra sú rôzne, a niektoré stojí za to vidieť, lebo sú slávne nielen s filmov, ako „Grand Central Terminal“

a niektoré stoja za zdržanie

Viem, že by som mal písať viac o jachtingu. Ale nemôžem si pomôcť, takéto miesta vzbudzujú vo mne emócie a chcem sa o ne podeliť. 14.mája 2019 sme všetci nabehli do imigračného múzea na neďalekom ostrove „Elis Island“ To bola naozaj „Šupa“, to je tiež na samostatnú kapitolu. Poobede Violka s Ivetkou odišli na letisko a opustil nás aj Rišo Outrata, ktorému deň predtým prišla jeho snúbenica Petra. Vďaka ti Richard, bol si ozaj skvelý člen posádky. Si kedykoľvek vítaný na palube.

S Ralfom sme na lodi osameli. Nasledujúci deň sme boli pripravení vyplávať z úžasného New Yorku.