Túto poslednú plavbu radím vo svojom rebríčku mojich plavieb na úroveň tej okolo sveta. Aj keď netrvala dvadsať dva mesiacov. Nedokážem si predstaviť, že by som bol ešte raz preč z domu tak dlhú dobu. Jeden krát stačilo. Ale aj keď tento Atlantický okruh trval iba čosi cez šesť mesiacov, jachting ma opäť dokázal vyzliecť donaha a vysať zo mňa všetku energiu, a to hneď niekoľko krát. Bola to hlavne psychická únava, ktorej som čelil najmä posledných dvetisíc míľ plavby. Možno sa mi práve preto zdá tento posledný trip taký náročný, ako plavba okolo sveta. A možno je to aj vekom. Alebo možno som ešte pod vplyvom čerstvých emócií. Čas ukáže.

Plavby v severných zemepisných šírkach som nikdy nemal v pláne. Neprijať výzvu akou bola ponuka Charlieho a Cathy v roku 2017 na ich plachetnici Celebrate, na plavbu z Grónska na Aljašku by bolo zahodenie životnej príležitosti. To isté musím povedať aj o ponuke horolezcov na túto poslednú plavbu. Tieto výzvy jednoducho nemohli ostať odignorované. Vrátim sa teda k prvej kapitole tejto knihy. Je môj charakter mojím osudom?

Ak áno, verím v pevnosť môjho charakteru, ktorý mi pomôže nasmerovať môj ďalší osud do iných zemepisných oblastí. Dodržať slovo, ktoré som si dal sám sebe a do Grónska  sa už nevrátiť. Bolo to neopakovateľné, plavba medzi ľadmi je jedinečná a prekrásna, krajina a ľudia sú úžasní. Som šťastný, že som tam bol so svojou loďou, že som to dokázal.

Ale stačilo. Na svete je toľko iných jachtárskych príležitostí a výziev, že sa to do konca môjho jachtárskeho života nedá stihnúť.  Budúci rok to budú plavby v Škótsku, potom Atlantické Kanárske, Azorské a Kapverdské ostrovy, na ktoré si už dlho brúsim zuby. A keď už som na tom severe, čo tak nakuknúť do Švédska, či Nórska? A potom možno do Chile a opäť do Pacifiku? A nakoniec naspäť do jedinečného Grécka? S priateľmi, ktorí patria medzi najlepších, už len preto, že so mnou dokážu existovať dlhší čas, to určite dokážem.

Niekde vo mne je čosi zakódované, čosi, čo ma núti plánovať a snívať. Uvedomil som si to iba nedávno, v Severnom Írsku, v mestečku Bangor, pri Belfaste. Mal som jachtingu plné zuby, ale stačila jediná návšteva obchodu s mapami a jachtárskymi destináciami a zrazu som priamo tam študoval, plánoval, kupoval mapy a jachtárskych sprievodcov Škótska. Ak je toto moja závislosť, nemienim ju zatiaľ liečiť.

Na dlhšie ako jeden rok si ale nerobím pevný plán. Jachting je úžasný. Kamkoľvek sa podejem, bude to pokračovanie tejto zďaleka nie jednoduchej ale nádhernej cesty životom. Osud chcel, aby som pred sedemnástimi rokmi pričuchol k jachtingu. Ten sa do mňa zakusol a môj charakter sa postaral o ostatné. Nedalo sa neprijímať výzvy, ktoré nasmerovali môj ďalší osud, snívať a plávať na svojich snoch. Pokúsim sa to zhrnúť v jednom slove.

Šťastie.

Vlado Porvazník