20 – Dva dni v Obane

Oban, kde teraz sme uviazaní na bójke, je prístavné mesto v dokonale chránenej zátoke. Najznámejšou atrakciou je určite destilovňa whisky, založená v roku 1794. Minulosť pripomínajú aj trosky hradu “Dunollie z 12. storočia, ktorý patril klanu McDouglall.

My sme uviazaní na bójke patriacej “Oban Bay Community berthing”, kúsok od móla, ktoré je k dispozícii nášmu gumáku.

Nestretli sme nikoho z personálu, ale žltá schránka s obálkami nám napovedá, že do obálky vedľa schránky máme vložiť potrebnú sumu za použitie bójky a obálku hodiť pred odchodom do schránky.

Pôvodne sme chceli ďalší deň bicyklovať, naplánoval som skvelú trasu. Fúka ale studený vietor a popŕcha. Nie práve vhodná doba na šport. Odkladáme to teda na zajtra, ja si idem aspoň zabehať. Pri návrate na loď ma opäť nahneval závesný motor. Nechcel sa pustiť do vyšších otáčok a tak som sa pomaly blížil k lodi, stále viac mokrý od vĺn. To ma definitívne vybudilo k akcii a po príchode na palubu som zo seba zhodil mokré nohavice a pustil sa do opravy.

Poobede sme vyrazili do pálenice, kde Ralf objednal ochutnávku Whisky. Trvalo to hodinu a do uší sa nám dostal rýchly recept výroby produktu oprávnenej škótskej hrdosti.

Dozvedeli sme sa, že jačmeň sa naloží do vody a nechá sa klíčiť. Potom ho sušia, pražia, rozsekajú na márne kúsky a naložia do 75° horúcej vody, kedy sa uvoľní sladový cukor. Ten je pripravený na kvasenie, pri ktorom vzniká alkohol. Stále ho je však iba 10 %. Nasledujú dve destilácie a zrenie v dubových sudoch. To už máme 70%. Sudy, v ktorých nápoj zreje sú z amerického dubu. Ten je vraj najlepší, práve zrenie v dubových sudoch dáva nápoju originálnu chuť a zafarbenie. Zopár drobností som určite vynechal ale recept je zrejmý. Produkt zlepšuje kvalitu života, dáva živobytie, pomáha kolovaniu obeživa, rastu prosperity a šťastia. Aspoň na chvíľu. Bohatá história, silná tradícia, lahodná chuť a okamžitý účinok. Čo viac so môžeme priať.

A tých druhov… Ja, čo nedám do úst ani kvapku alkoholu, som zasadol k degustačnému stolu.

Moje vzorky som prelial do pripravených flaštičiek, chalani tak pol na pol. Peťo si dokonca odmeral hodnotu v dychu bezprostredne po požití, predstavte si, on má alkohol test so sebou.

Pravda, ono to rýchlo kleslo. Neskôr na lodi som sa venoval tomu, čomu rozumiem. Uvaril som segedín.

Presne tak som si predstavoval bicyklovú túru, keď som v Bratislave študoval mapu a možné trasy v Škótsku. Asfaltová, úzka cesta, znesiteľné kopce, nádherná príroda a život všade okolo nás. Proste nádhera. Neskoré ráno, 12. septembra sme sa s Peťom vychystali. Vylovili sme bicykle z útrob lode, odviezli na mólo a poskladali.

 Ralf si pokecal s miestnymi rybármi ktorí, loviac makrely a popíjajúc pivečko, si užívali nedeľný pokoj pri vode.

Užili sme si nádherný, takmer päťdesiat kilometrov dlhý trip po krajine.

Keď som zbadal túto Škótsku rodinku, trochu mi aj zalepilo. Highland cattle, to som si neskôr vygúglil, je veľmi odolné plemeno dobytka a archeologické nálezy preukázaly jeho prítomnosť už v šiestom storočí. Prechádzajúc pomedzi nich bol nakoniec jediný môj problém nenamočiť si pneumatiku do čerstvého kravského lajna. Dobytku som bol ukradnutý.

Peťo sa opäť prezentoval. Na úzkej ceste sme sa vyhýbali jednému z naozaj ojedinele prechádzajúcich áut. Peťo predo mnou, sa oprel ľavou nohou pri zosadaní mimo cesty a tam bol jarok. Ako v spomalenom filme som s otvorenou sánkou sledoval ako Peter, v jednej osi s bicyklom, opísal kružnicu doľava, v protismere hodinových ručičiek, smerom do jarku a vysokých kríkov a následne v nich úplne zmizol. Udialo sa to tak rýchlo, že som ani nestihol vybrať foťák. Vzápätí totiž Peťo vyskakoval z kríkov mávajúc rukami na zdeseného šoféra, že je Oukej. Dokelu, lepšie by to nezahral ani Mr. Bean. Peter mi dúfam odpustí, že zdieľam jeho počiny, ktoré ma priviedli k neudržateľnému smiechu. Veď to je to korenie, ktoré skrášľuje okamih. Aj keď pravdou je, že po zbere černíc spred pár dní sa už na seba trochu hneval. Uvidíme nabudúce. Hádam už žiadna tá prezentácia nebude. Zbytok cesty ubehol hore, dole kopcami v krásnej pohode. Vlastne ani to slniečko nechýbalo…

Došli sme práve včas, Ralf napiekol kuracie stehná s ryžou a la India z provincie Arunáčalpradéš. Zajtra pokračujeme ku Kaledónskemu kanálu.