06. november 2016 – Trochu meškám s pokračovaním, nič nevyjde podľa plánu. Tak opäť rýchlo k téme.

Posledne som opísal ako sa dá relatívne lacno prísť ku oplachtenému plavidlu na Jadranskom mori. Pri výpočtoch ročných nákladov na loď vychádza, že ak sa nechystám stráviť viac ako 10 týžďňov pri mori, je ekonomicky výhodnejšie a aj bezstarostnejšie si loď prenajímať.

Ak je ambícia stráviť na vode viac času, alebo túžba vlastniť loď neutichajúca, treba konať. Čas beží a ak sú finančné možnosti, netreba rozhodnutie odkladať. Vlastníctvo lode učí znalostiam v mnohých kategóriách, rozvíja kreativitu. Ak si ale adept na plavidlo myslí, že Jadran mu postačí, nech si to poriadne zváži. Po niekoľkých sezónach strávených v tej istej oblasti chuť plávať trochu ďalej môže rásť.

Paradoxne, pobyt v Stredozemnom a Jadranskom mori je drahší ako v oceáne. Aj keď sa to na prvý pohľad tak nejaví, veď už len koľko stoja letenky, je to tak. Maríny v Karibiku sú lacnejšie, kotvištia zadarmo. Nevraviac o Kanárskych ostrovoch, alebo Azoroch. Tam je pobyt v strážených, dobre vybavených marínach rádovo menej ako v Stredozemnom mori. Jedlo drahšie nie je, náhradné súčiastky tiež nie. Vietor fúka stále z toho istého smeru a motorovania je oveľa menej.

Venujme sa ale Stredozemnému moru. Cena marín najmä v sezóne je vysoká. Ale v zime, to je už druhá vec. Romantické studené rána v prázdnej zátoke s teplou kávičkou, alebo radostné večerne varenie po zakotvení. Pravda, treba byt opatrnejší s počasím, je dosť silného vetra, búrok, a tak.

Ak sa teda nájde niekto, kto číta tieto riadky, má mnou opisovanú ambíciu rád sa podelím o svoj názor:

Typ lode – Naposledy som písal o sériovej lodi (Bavaria) a “Mercedese” medzi plachetnicami (Halbert-Rassy). Je na každom, čo si zvolí. Bavaria určite vyjde lacnejšie, ako Halbert-Rassy pri rovnakej výbave a práce pri opravách a vylepšeniach vyjdú viac menej narovnako. Ale po čase môže začať rásť nespokojnosť. Vŕzganie trupu pri plavbe v dôsledku slabého rebrovania trupu, poličky, ktoré treba vymeniť, lebo boli slabšie nalakované, to sú všetko neduhy, ktoré prídu časom a s naplávanými míľami. Keď príde zboku poriadna vlna, ktorá celou silou udrie do lode a prevalí sa cez ňu, je rozdiel, či sme v stabilnej, pevnej lodi, alebo ľahkej, účelnej. A keď sme v podmienkach, kde sú takéto vlny častejšie, môže to už byť aj skúška nervov.

Je veľa typov lodí, ktoré sú meddzi týmito značkami a po čase ňúrania sa určite čosi dobré a pevné objaví.

Trup – (Podotýkam, že prezentujem môj názor a určite s ním mnohí nemusia súhlasiť). Dnešné moderné trupy majú špic lode takmer kolmo od koša ku čiare ponoru.

Nesporne to má výhody. Dlhšia vodoryska znamená väčšiu rýchlosť lode a aj v trupe sa získa málinko priestoru.

Ale… Stredozemné more je všeobecne označované za ťažkú jachtársku oblasť. Neustále zmeny počasia spôsobené striedaním sa tlakových výši a níži sprevádza zmena vetrov a tak je veľmi pravdepodobné, že sa niekde budeme potrebovať dostať aj proti vetru, lebo  nás tlačí čas. Napríklad z Malorky na Ibizu, lebo práve stadiaľ odlieta člen posádky a akurát fúka ten sever. Motorovanie, alebo plavba ostro proti vetru vo vlnách evokuje potom všetko možné, len nie pôžitok z jachtingu. Búchanie trupu o hladinu v nás vyvoláva pocit, že loď sa musí za chvíľu rozlomiť. Kto to zažil, vie aké silné rany to môžu byť a vie, ako sa celý trup pri tom otriasa. O rebrovaní som už písal.

Naproti tomu, stará konštrukcia trupu so skoseným predkom

znáša plavbu proti vlnám, či už na motore, alebo na plachtách omnoho lepšie.

Moderné konštrukcie majú aj sporovlivejšie ukotvenie sťažňa. Predný steh, zadný steh, bočné stehy a prípadne nejaký ten podsálingový steh.

Na palube je síce viac miesta, ale ja uprednostňujem komplikovanejší pohyb medzi viacerými oceľovými lanami výmenou za duševný komfort pri plavbe so silným vetrom.

Iste, dá sa povedať, že lode sú dimenzované na záťaž, a je to pravda. V Indickom oceáne počas plavby z Kokosových ostrovov na Mauritius na “American Spirit” sa tretí deň plavby roztrhol predný steh. Občas sa to stáva, veru, ale keď deň predtým plávali okolo nás s 9.timi uzlami pod plnými plachtami. Obdivoval som ich odvahu. Búrkovú plachtu s malým predným stehom nemali a tak zázrak, že im nespadol sťažeň, kým ho núdzovo neukotvili výťahom spinakra. V maríne Sukosan som mal suseda, Čecha. Mal novú Bavaria 35. Závlačka na čape čo držal predný steh sa mu nevedno z akých dôvodov vyvliekla, čap sa vysunul, steh padol a s ním aj sťažeň. Keby tam bolo ukotvenie sťažňa navyše, nestane sa to. Preto je dôležité skontrolovať uchytenie sťažňa, stav a typ terminálov a všetky oceľové laná po celej dĺžke.

Kotva – Nemenej dôležitý je kotevný priestor, v akom stave je reťaz a kotevný vrátok. Kotevná reťaz by mala mať minimálne 60 metrov. Ak menej, riešenie je nadviazanie reťaze kotevným lanom. Keď nie je vo výbave, odporúčam kúpiť ešte jednu kotvu. Ja mám kotvu “Delta”,

s 50 m nerezovou reťazou nadviazanou s kotevným lanom (30 m).

Náhradu mám v 30 metrovej reťazi a 40 metrovým kotevným lanom, ešte jednou Deltou a kotvou “ROCNA”

Keď som sa hrabal v stránkach o kotvách, narazil som na zaújmavé porovnanie. Dúfam, že jeho autor ospravedlní, že ho použijem.

Podobne sa správa aj Delta. Ešte som s ňou nemal pri kotvení problém.

Kýl – Najlepšie pevný. Ako som už napísal naposledy, hmotnosť kýlu by mala byť 1/3 hmotnosti celej lode vrátane kýlu. Preto je dobré prejsť si technický popis predmetu záujmu. Aké je jeho ukotvenie a aký je hrubý trup v mieste kýlu?

Ochrana kokpitu – Takmer každý pozná spreyhood, ochranný kryt proti vodnej triešti a vlnám z pevnej látky s “igelitovým” oknom. K tomu strieška na konštrukcii chrániaca síce pred dažďom, ale nie pred vetrom.

Sedieť v kokpite nechránený pred vetrom celý deň naobliekaný nie je nič príjemné. Preto by bolo vhodné vyhliadnuť si niečo, čo je proti poveternostným podmienkam vybavené, alebo sa dá prerobiť.

Toto by som nepodceňoval. Počas mojich plavieb som si nevedel vynachváliť závetrie, dokonca aj v silnom vetre.

Pravda, po 5.tich rokoch používania ma čakajú nejaké modifikáce, ale o tom v inej téme a keď sa to udeje.

Kormidlo – Druh kormidla je dobré vedieť. Či sa jedná o hydrauliku, lanový, či bowdenový prevod,

alebo pevný mechanický prevod (Cobra), ktorý mám ja. Niekedy je dosť veľký problém zohnať náhradné diely, najmä u starších modelov. Keď som sa ja začal rýpať vo svojom kormidelnom systéme, keď to začalo mať vôľu, mal som pocit, že sa vnáram do novej ríše problémov.

Ja to mám vyriešené takto:

Je to systém “Lewmar – Cobra” Dôležitý je funkčný  elektrický autopilot.Na obrázku je vidno jeho upevnenie na kormidlo zľava. Nevyhnutná výbava musí byť núdzové kormidlo.

Plachty, príslušenstvo a takeláž – Pri kúpe staršej lode môžu byť v akomkoľvek stave. Treba počítať s investíciou do nových plachiet v krátkej dobe. Je otázne, či mať spinaker, genaker, alebo parasailor.

Veľké plachty v Stredozemnom mori veľmi využitie nenachádzajú a navyše sú drahé. Kto má ale rád veľkú plachtu nad palubou, príležitosť ju vytiahnuť si určite nájde.

Užitočné a praktické je mať okolo sťažňa zábradlie. Mne sa to veľmi hodilo, prácu pri sťažni s plachtou a lanami to uľahčí a zvýši bezpečnosť pri pohybe na palube počas plavby.

Na stažni by mali byť stupne, či schodky, po ktorých sa dá vyliezť na jeho vrchol. Ak nie sú, treba na ne myslieť ako na jednu z prvých vecí, ktoré treba spraviť.

V akom stave sú vinšne? Asi by bolo vhodné ich, ak loď kúpime, im čo najskôr urobiť servis. Aspoň jedna by mala byť elektrická.

Motor – Ako som už písal, na jednu tonu je dobré mať 5 HP výkonu motora. Ak je tých koní viac, rezerva nikdy nezaškodí. Na získanie predstavy, koľko má motor najazdené j dobrý prepočet 1 motohodina = 60 kilometrov. Ak má teda motor v lodi nášho záujmu povedzme 3000 hodín, ako keby sme sa pozerali na auto s motorom 180 tisíc kilometrov. Ale pozor, na starých dobrých neprečipovaných dieseloch. Lodný motor má pri šetrnom používaní životnosť 10 tisíc hodín aj s generálkou po šesť tisíc motohodinách. Pamätáme si mnohí autá s  dieselovým motorom so 600 tisíc kilometrami. Stenly Zelenského pasát by mohol vyprávať.

Podstatné je zistiť, či je pod motorom sucho a ako vyzerá navonok. Ak bol majiteľ lode ten istý, je pravdepodobne motor v dobrom stave. Ak kupujeme loď od čártrovky… neviem neviem.

Možno by bolo zaújmavé vyhliadnúť si starý stabilný, pevný, ťažký typ trupu, s dobrým oplachtením, kormidelným systémom a ukotvením sťažňa, ktorý je možné kúpiť lacno, lebo motor má už lepšie časy za sebou. Prvá investícia do nového vlastníctva by bol nový motor.

Nádrž by mala mať aspoň 350 litrov. Ak je ambícia plávať niekedy aj ďalej, 500 litrová nádrž by sa hodila.

Varenie – Funkčný varič a trúbou je jedna zo základných podmienok dobrej nálady na lodi. Aj keď dnešné naftové, či liehové variče sú kvalitné, ja mám plyn a som spokojný.

Plynová bomba, trojkilová, vydrží pri každodennom používaní dva týždne. Výmena je možná v každom prístave, či maríne v celom stredozemnom mori.

Voda – Nádrž na vodu by mala mať aspoň 300 litrov. Pre týždňový pobyt mimo maríny je to akurát, ak chceme mať komfort. 500 litrov je už úplná pohoda. Jasne, že sa dá 7 dní vyžiť aj so 100 litrami, ale pohoda je pohoda. Odporúčam skontrolovať vodovodný systém a čerpadlo. Teplá voda by mala byť samozrejmosťou. Ja mám 30 litrový bojler s ohrevom vody vo výmenníku motora, alebo na prúd 220 V, teda keď som na móle.

Sprcha a WC – Ja mám elektrický záchod a 5 rokov mi slúžil bezchybne. Nedávno som vymenil čerpadlo a opäť je to v pohode. To ale neznamená, že ručný, pumpovací je menej dobrý. Je to vec vkusu. Ak sú záchody dva, o to lepšie.

Sprcha vnútri v lodi, v samostatnom sprchovacom kúte je výborná, ak sa lavíme v zime, na jar, alebo jeseň. Vonkajšia sprcha je zase príjemná v lete.

Chladnička – Pôvodné chladničky zapustené v drese s prístupom zvrchu

sú v poslednej dobe nahradzované tými s prístupom, ako sme zvyknutí doma

Je v nich leší prehľad a lepší prístup ako zhora. Pravda, na starších lodiach nájdeme ten prvý typ a nemal by to byť rozhodovací faktor pri kúpe. Ale časom možno budeme premýšľať o tejto inovácii a tak pri obhliadke  na lodi nášho záujmu skúsme porozmýšľať, ako by sa to dalo urobiť niekedy v budúcnosti.

Úložné priestory – Keď sme už pri tom jedle, obzrieť si úložné priestory na jedlo by som odporučil. A aj všetky ostatné. Dobrá logistika uloženia vecí, šatstva, jedla, nápojov, náradia a náhradných dielov na lodi zjednoduší život. Naopak neporiadnosť ho vie poriadne skomplikovať. Položiť niekde niečo len tak, znamená, že o deň to nájsť je problém. Ja mám na lodi zoznam uloženia vecí na lodi. Každú zmenu ihneď zaznamenám. Za 5 minút by som už mohol zabudnúť.

Elektrina – Životnosť bateriek je v priemere 3 roky. Mám na mysli bezúdržbové, teda AGM, alebo gelové. Mokré, kyselinové baterky by som neodporúčal, pretože v ich blízkosti je kyslé prostredie, ktoré môže mať neblahý vplyv na čoraz komplikovanejšiu elektroniku. Je pravdepodobné, že po kúpe staršej lodi budeme musieť radikálne zasiahnuť do elektroinštalácie. Podstatné je, aby v lodi bol rozvod 12 Voltov,  220 V funkčných pri napojení na vonkajšiu elektrinu, dostatok zásuviek a menič z 12 na 220 Voltov, aspoň 1000 W.

Dobíjačka Batérií je samozrejmosť. Bude potrebné doinštalovať solary a veterný generátor, pokiaľ nie je vo výbave. Zabudovaný generátor na stredozemnom mori nie je až taká nutnosť. Čo nám nedá vietor a slnko, to vieme dobiť motorom. Napriek tomu, benzínový, prenosný generátor Honda, 1000 alebo 2000 W mať na lodi nie je na škodu. Dodá komfort, nakoľko nie je nutné úzkostlivo sledovať spotrebu. Ono sa to nezdá, ale chladnička, autopilot, čerpadlá a navigačný systém s ampérmi požiarajúcou obrazovkou si vypýta svoje.

Kotevný vrátok a dokormidlovák (Bow thruster) – To nie sú lacné záležitosti. Kotevný vrátok už určite má za sebou zopár kilometrov dvihnutej reťaze. Skontrolovať jeho vek, funkčnosť a stav je nutné.
Dokormidlovák nemusí byť vo vybavení, ale je dobré ho mať. Manévrovanie pri pristávaní s ním je ľahšie a bezpčnejšie. V mnohých prípadoch to môže ušetriť kopu peňazí a starostí.

Navigácia – Skontrolovať navigačné svetlá. Plotter, teda GPS obrazovka so systémom AIS by mala byť samozrejmosť. Radar po zavedení AIS už nie je taká nutnosť, ale ak je na lodi, nie je to na škodu. Obrazovka v kokpite je vynikajúca, ale jej absenciu dokáže plnohodnotne nahradiť aplikácia námorných máp v smartfóne, alebo v tablete. Súčasť navigačného vybavenia musí byť rýchlomer, hĺbkomer a merač rýchlosti a smeru vetra.

Komunikácia – VHF vysielačka. Prevdepodobne je dole v kajute a zrejme nebude mať aj výbavu do kokpitu. Z toho dôvodu odporúčam kúpiť si ručnú vysielačku. Ja mám toto:

Je to praktické pri komunikácii nablízku. Keď komunikujeme s loďou neďaleko od nás, alebo pri vstupe do prístavu, nemusíme zbiehať do kajuty, ale komunikujeme kontrolujúc situáciu okolo nás.

Nakoniec by som si nechal záchranné prostriedky. Zrejme ich bude treba aktualizovať, vrátane inšpekcie záchranného ostrovčeka.

Záver – Možno to vyzerá komplikovane, ale ktokoľvek, kto si chce kúpiť loď sa dokáže rýchlo ponoriť do témy. Cena za staršiu loď, o ktorej som písal sa môže pohybovať od 100 do 400 tisíc Eur v závislosti od veku,  dľžky a vybavenia. Ale všetko, o čom som písal sa dá dosiahnuť za stred môjho odhadovaného intervalu. A k 80% spokojnosti. Podotýkam, že som sa venoval jednotrupovým plchetniciam. V katamaranoch sa nevyznám, nie sú môj pohár kávy.