8 august – Dnes sme chceli skúsiť aspoň vykuknúť zo zátoky a cez kameru na sťažni pozrieť, ako to vyzerá 10 míľ pred nami. Ďalej aj tak nedovidíme. Ak by bolo čisto, skúsili by sme ísť do Beechey Island, prípadne do jednej z troch zátok, kam sa dá ešte pred tým schovať. Mapa ľadu zo včera síce nič nové neukázala, nová bude až večer, ale pri brehu by sa hádam dalo prejsť. Naše plány pre zmenu zrušila hmla. Musíme čakať, čo ukáže mapa večer, alebo, kým sa hmla nerozplynie. Zatiaľ sa zamýšľam nad tým, ako má Charlie zorganizovanú energetickú ekonomiku lode a porovnávam to s Civettou. Skúsim to prirovnať ako by som porovnával “Trabant” s Fordom. Iste sa dá namietať, že je to pritiahnuté za vlasy, že porovnávať vybavenie a možnosti Traboša a Fordu (Palino Prepiak sa hádam neurazí) je mimo témy, ale ja to skúsim. Celebrate je značka „Taswel 58“ číže má 18 metrov a šírku 6 a pol metra, kým Civetta je „Janmor 45“, 13.6 metra so šírkou 4 metre.

Začnem elektrikou. Pri napätí v sieti 24 Voltov majú plne nabité servisné baterky 650 Ah. Na prvý pohľad sa to zdá veľa, ale Celebrate je naozaj loď preťažená spotrebičmi. Niektoré bežia nepretržite, iné občas. Prístroje, hlavný počítač s externým HD 8 terrabitov, chladnička, mraznička,

sú spustené nonstop. Potom je tu veľa toho, čo uľahčuje život a zapíname to v prípade potreby. Kávovar na výrobu pravej, nefalšovanej americkej kávy a mikrovlnka.

K tomu musí byť neustále zapojený menič na 110 Voltov, čo je sieťové napätie používané v severnej Amerike, a ten si svoje tiež vypýta. Kamera na sťažni,

je vynikajúcou pomôckou pri navigácii medzi ľadmi. Vďaka nej vidíme na 10 míľ a vieme, čo na nás číha. Aj keď nie je zapojená často, svoje si vypýta. Keď sa k tomu všetkému pripočíta wifi sieť Irridium-Go, drtič odpadkov na smeti, televízna obrazovka, tlačiareň, čerpadlá na vodu a WC, je toho akurát dosť. Spotreba elektrickej energie cca 200 Ah denne na Celebrate je po prepočítaní z 24 na 12 Voltov na Civette a vlastne každej plachetnici podobných parametrov viac ako trojnásobok. To znamená, že baterky sú pri nedobíjaní za jeden deň vymlátené. Charlie má silné solárne panely,

ale aj keď máme svetlo 24 hodín denne, veľa slnka sme si neužili a keď aj, svieti zo šikmého uhla. K slovu prichádza generátor. Denne ja zapnutý niekoľko hodín a vtedy kúrime aj elektrickými ohrievačmi

a dá sa vyrábať aj voda, nakoľko odsolovač funguje v sieti 110 Voltov.

A sme pri vode. Už som písal, že nádrže majú obsah 600 litrov. Normálne by to malo vydržať dva týždne pri šiestich ľuďoch v posádke bez veľkého obmedzovania. Na umývanie riadu sa dá používať aj slaná voda. Problém je v sladkej vode v záchodoch, s čím, ako som už písal, Charlie pri toľko početnej posádke nepočítal. Voda takto vydrží štyri až päť dní. Iste, odsolovač to doženie za 6 hodín, tak paráda. Pokiaľ všetko funguje, nič sa nedeje a komfort je naozaj príjemný a uľahčuje život v drsnom prostredí. Nafty máme dostatok, v nádržiach môže byť až 1500 litrov. Zatiaľ sme minuli polovicu a to sme odrezaní od civilizácie 3 týždne. Napriek tomu s naftovým kúrením narábame opatrne a v lodi udržiavame 10-14 stupňov Celzia.

Trochu horšie to máme s plynom. Na lodi sú dve 8 kilové bomby, z ktorých každá pri tejto posádke vydrží 4-5 týždňov. Keďže sme z Grónska odišli po rýchlom rozhodnutí a v presvedčení, že plynu je habadej, dnes to Charlie vidí inak. Druhú bombu sme vymenili pred týždňom a tak predpokladáme, že máme plyn ešte na tri týždne. V praxi to znamená, že šetríme a ja som dostal zaracha na pečenie chleba. Dnes, ôsmeho, som mal službu, tak som namiesto toho na obed urobil sardinkovú pomazánku, zabalil do tortily zohriatej v mikrovlnke a na večeru bolonské špagety s lančmítom. Mám teraz 5 dní pokoj nad vymýšľaním, čo pripravím.

Keď som už pri tej logistike, Cathy má neustály pocit, že bude o krátky čas trpieť hladom. Po nevydarenom pokuse, 6. Augusta, plávať na západ sme okrem upratovacieho dňa opäť raz preorganizovali zásoby a vytlačili nový zoznam. Možno už nemáme zásoby do nekonečna, ale na 4 týždne určite v pohode, takže takmer nekonečno.

Vybavenie Civetty nebudem rozvádzať, je podrobne opísané v kapitolách pri plavbe okolo sveta. Podstatné je, že pri baterkách 800 Ah a spotrebe ccá 150 Ah denne pri plavbe a nešetrení sú moje baterky za tri dni tiež vybité. Ide o to, že mám viac zdrojov na výrobu elektriny. Solary, veternú a vodnú elektráreň. K tomu generátor, ktorý má od začiatku, teda od roku 2011 a 52000 míľach plavby natočených len 850 motohodín, čo svedčí o tom, že na výrobu elektriky používam viac prírodné zdroje. Je to samozrejme aj tým, že kým Charlie kvôli niektorým spotrebičom okrem 24 Voltovej sieti, má neustále v prevádzke aj sieť 110 Voltov. Mne stačí na prevádzku iba 12 V. Môj odsolovač urobí 5 litrov za hodinu, mám ho ešte z Civetty 1. Mne to je akurát, s nádržami 500 litrov vieme vydržať veľmi dlho, vodu používame viac-menej iba na varenie a umývanie sa.

Preto si myslím, že aj keď Celebrate poskytuje neskutočný komfort a je rýchlejšia, moja loď je tak trochu viac pripravená aj na plán „B“. Nielen pri elektrike, ale aj pri varení. Mojich 6 malých plynových bômb vydrží 14 týždňov, ale hlavne si zásobu plynu viem podľa prázdnych a plných bômb lepšie spočítať. Vykurujem menší priestor a miniem menej nafty na výrobu tepla. A sme pri tom Forde a Trabante. Aj keď ford poskytuje väčší komfort, v prípade, že odíde nejaká elektronická riadiaca jednotka, samozrejme za predpokladu, že sme mimo civilizácie, sme nahratí. Na trabošovi stačilo zastaviť, do niečoho buchnúť a potriasť a išlo to ďalej. Mal proste viac možností pri pláne „B“. A my teraz SME mimo civilizácie. Pevne veríme, že všetko bude fungovať skvele, ako doteraz, lebo plán „B“ by mimoriadne bolel pri ďalšom postupe.

Pravda, všetko má svoju druhú stránku. Trochu zateoretizujem. Aj keď by sa mi podarilo zohnať ku mne na Civettu troch ďalších bláznov na takúto plavbu, problém je v aj bezpečnosti. Kým Civetta 2 poskytne slušný komfort a pohodlie štyrom, horšie to je pri službách, hlavne pri plavbe. Na Celebrate máme služby počas plavby medzi ľadmi, aj pri kotvení vo dvojici a dve tretiny dňa na odpočinok. Vo štvorici na mojej lodi by to boli služby zrejme po jednom, každé tri hodiny. Bolo by to únavnejšie a štyri oči vidia viac ako dve. Zrejme počas odpočinku by sa viac doháňal spánok a únava. Plavba by trvala dlhšie, Celebrate dá v pohode 8-9 uzlov, Civetta pohodlných 6-7. Celebrate je na počas plavby na tom teda lepšie. Samozrejme, dá sa to zvládnuť. Veď aj rakúšaci, ktorí opäť kotvia vedľa nás sú iba vo dvojici na 12 metrovej lodi a sú v pohode.

Ešte jedna maličkosť. Už som viackrát písal, že plachetnica je stabilná, keď hmotnosť kýlu je 1/3 hmotnosti lode s kýlom. To nie je môj výmysel, to sú výpočty stability kýlovej plachetnice. Civetta má 13 a pol tony a kýl hmotnosť 4,7 tony, tak mám máličko navyše. Celebrate má 33 ton a kýl iba päť. Iste, nádrže aj motor sú pod čiarou ponoru, ale to pridá iba tri tony. Stále je to iba štvrtina. Navyše aj moje nádrže a motor sú pod čiarou ponoru, vlastne na väčšine lodí takejto konštrukcie. Tak teraz nás trochu viac môže pohúpať, keby čosi prišlo.

Ešte 6. Augusta, keď sme sa vrátili späť do Graham Harbour, na kotvište, po reorganizácii a upratovaní sme išli na breh. V ten deň bolo krásne, slniečko bolo dokonca trochu aj cítiť. Chvíľu pred tým do zátoky zavítal aj Zulumbus s Rakúšanmi.

V noci čosi ťuklo do lode. Najprv pri reťazi potom zospodu. Vyšli sme von pozdraviť zvedavého morského leva, ale vykľulo sa z toho toto.

Tak sme len opatrne vykúkali a Ralf filmoval. Po chvíli a na našu radosť polárny predátor odplával.

Dnešná mapa ľadu, ktorú sme stiahli večer, dáva trochu nádej zanedlho, možno už o týždeň, vyraziť na juh do Gjoa Haven oboma možnosťami, zakreslenými čiernou líniou.

Smerom na západ, do Resolute sa plávať dnes nedá,

Čo potvrzuje aj záber z kamery na sťažni, vďaka ktorej vidíme von zo zátoky.

Hádam zajtra, alebo pozajtra.