2. August – Uz ked sa tu plavime, nastudoval som si trochu historie Australie. Je to dlha tema na studium, v skratke ale historia osidlovania.

Uz od Holandanov, ktori cca 100 rokov pred Cookom videli pobrezie “velkeho juzneho kontinentu” bola snaha ho objavit. V roku 1770 kapitán James Cook s “Discovery” oboplával východné pobrežie Austrálie a zastavil sa na mieste ktoré nazval Botany Bay.  „Novú zem“ vyhlásil za britskú kolóniu a pomenoval ju Nový Južný Wales. Vtedy malo chybalo, aby nestroskotali v koralovej bariere po narazeni na utes. Iba to, ze kus utesu, ktory odtrhli ostal v trupe lodi a majstrovstvo vtedajsich lodnych tesarov zabranilo katastrofe. Potom v usti rieky v Botany Bay mohol lod opravit prave vdaka velkemu rozdielu prilivu a odlivu. Aj tak mu to trvalo 3 mesiace.

V tom case zilo na kontinente cez 300.000 domorodcov “Aborginalovcov” Kontakt s nimi bol vacsinou nepriatelsky. V roku 1993 ich bolo 257.000.

V r. 1779 Joseph Banks navrhol riešenie pre preplnené anglické väznice – transport odsúdených do Austrálie. 26. januára 1788 v Botany Bay pristála prvá flotila pod velením kapitána Arthura Philipa ktorý sa stal i prvým guvernérom. Medzi odsúdenými boli deti, ženy, muži a ich tresty boli od 7rokov až po doživotie a veľakrát prečinom bola krádež chleba. Nielen oni, ale aj ich strážcovia boli ponechaní ťažkým podmienkam na novom kontinente.

Takto sa zacala hisoria osidlovania. Podobne ako v Amerike, kde osidlovanie bolo v rukach vacsinou dobrodruhov a ludi hladajucich novy zivot. A mali este cosi spolocne. Opovrhovali delenim  spolocnosti na socialne vrstvy tak hlboko zakorenene vo Velkej Britanii.

Velka Koralova Bariera sa tiahne popri severovýchodnom pobreží Australie v dĺžke viac ako 2000 km. Nie je to súvislý pás koralového útesu, ale o komplex útesov, ktorých šírka sa hýbe od 2 km do 150 km. Ich vzdialenosť od pobrežia je rôzna, od 15 km do zhruba 150 km. Štyristo rozličných druhov koralov vytvorilo spolu viac ako 2900 samostatných útesov, 300 ostrovčekov a 210 väčších ostrovov. O podmorskom svete nebudem hovorit, je to najvacsie akvarium na svete a vraj “osmy div sveta”

My sme plavali cez Koralovu Barieru Takzvanou “Hydrografickou Pasazou”. Ked sme do toho vliezli, ihned sme pocitili dosledky. Najprv sme to valili 10.timi uzlami so 4. uzlovym prudom. Neskor s vetrom zozadu a proti prudu 3.5 uzla sme sa tlacili 4 hodiny 2. uzlami ako na horskej drahe v ostrych hnevlinych vlnach. Od vstupu do bariery az po Mackay Marina to dalo 110 mil. Pravda, 40 bolo takych blbych, zvysok uz v pohode. Aj tu vnutri bariery je citit prud, v ktoreho dosledku raz ideme 4 uzle na gps, inokedy 8. Je tu samozrejme sposob ako a kedy plavat aby sa vyuzili prudy a aj sa snazim podla toho riadit. Ale prvych 70 mil mi ukazalo, ze je to ako ked sa chcem s autom zaradit do rychlejsieho prudu. Vzdy si vyberiem ten horsi. Raz darmo, som tu cudzi. Ked sa da, sledujem stopu nejakej plachetnice predo mnou. Ma to vyhodu v pripade uspechu aj neuspechu. Ak idem s prudom, tak si hovorim, aky som prefikany, ak proti, aspon tu nie som jediny blbec.