24. januar – Ked porovnam plavbu Indickym Oceanom s preplavanou castou Juzneho Atlantiku akoby som prirovnal beh po kopcovitom terene v dazdi a vetre s behom po rovine za slnecneho jarneho dna.. Vyrovnany smer vetra, nie silnejsi ako 25 uzlov a to iba niekedy. Skor by toho vetra mohlo byt viac. Casto fukal pod 10 uzlov a museli sme motorovat. Premotorovali sme viac ako tretinu vzdialenosti a musime na Svatej Helene tankovat.

More bolo neskutocne vyrovnane, vlny s vetrom a tak najma na plachtach sme doslova surfovali na dole po vlnach. Este nas caka 1900 mil do Brazilie, tak sa asi nepatri predbiehat, ale zatial je to krasna odmena za nepohodu pod Madagaskarom.

Vyskytli sa vsak aj drobne problemy. Genaker, plavba s rozvetvenou 5 metrovou chaluhou a asi najnebezpecnejsie bolo Jackove varenie v kuchyni.

Vyrazili sme 10.eho januara v zlozeni Stenly Zelensky, Fero Lindner, Jack Darville z Kentucky, USA a ja.

Po spolocnom starte sme uz mavali Kapskemu mestu.

Za problem nepocitam elektrocky autopilot k Windpilotu, to sme dali rychlo do poriadku.

V slabom vetre sme casto pouzivali Genaker, s ktorym je lahka robota.

Prvu noc ale prifuklo a veterny autopilot nezvladol vyrovnat naraz vetra. Lod vytocilo dolava a plachta hlucne trepotala. Vypnutie windpilota, vyrovnanie lode do vetra a spustenie Genakra prebehlo rychlo, aj ked sme ho trochu namocili. Pri baleni sme objavili kusok odparanej plachtoviny, tak Stano na druhy den sil.

Po ine dni aj noci ale genaker sluzil paradne. Ked fukalo nad 15 uzlov, opat klasicky motylik, dva pne po stranach s plachtou do pevneho konca.

Este v Kapskom meste odisiel vakuovy ventil v hadici zo sprchoveho kuta. Aj ked sme vodu co unikla do lode poutierali, hupanie ju zase nazhromazdilo pri senzore a spusilo sa nudzove cerpadlo. Tak sme zas rozobrali podlahu a utierali.

Po dni plavby sme akosi spomalili. Dalsich devat dni som rozmyslal ako je mozne, ze sme tak pomali. Nemohol som sa dostat nad 6 uzlov a 5 a pol bolo super. Treti den cosi trcalo spod kormidla a vytiahol som asi trojmetrovy konar chaluhy. Take cosi som videl prvy krat. Mal som sa pozriet ale pod lod. Usetril by som si starosti a cas. Deviaty den mi spadla lampa z Dan Boje do mora. Kedze plavala a boli se na motore, otocili sme to. Uspesne sme to vytiahli ked sme zastavili a nacuvali k lampe. S uzasom sme pozorovali ako zpod kylu vyplavala rozkonarena 5 metrova chaluha. Tahali sme ju devat dni. Bez prekazky lod zrazu davala 7 uzlov. Tak toto by ma ani vo sne nenapadlo. Oproti dnom ked sme robili 130 mil denne to zrazu bolo 150. Ihned sa dostavili obavy, ako to odniesol novy antifouling. Chvalabohu je to ok. Po uviazani sa na bojke v James Bay som sa ponoril pod lod. Odniesol to trochu kyl, ale v pohode. Rastlina bola zachytena dole na kyle, pri slze a tak iba tam sa to malicko belie. A opat som bohatsi o skusenost.

Vela sme varili, tak sme menili aj plynovu bombu.

Raz varil Jack Fazulu s masom cestovinami. Este v Kapskom Meste, kedy mi Jack na moju poziadavku ocistit cesnak tento iba neocisteny pokrajal, vo mne vzniklo podozrenie, ze asi vela casu v kuchyni nestravi. A predvcerom, ked varil, to bol horor. Bez oleja dal do hrnca konzervu lunchu, fazule, paradajkoveho pretlaku, zacal to palit na velkom ohni a do toho narubal surovu cibulu. Tajne som tam dolial olej, dolieval vodu a ochucoval. K tomu prazdne konzervy valajuce sa po drese a rozbity pohar vina za varicom s Jackovymi uvahami, ze mozno je sklo aj v hrnci, mali by sme to cele vyhodit. Nakoniec sa to volajako zjedlo a rano sme zvysok so Stenlym vyhodili a Jackovi sme povedali, ze to bolo tak dobre, ze to Stano v noci dojedol. Raz darmo, amici su zvyknuti vseko mat naporcovane a ochutene v mraznicke, chladnicke a o vareni a ochucovani toho asi vela nevedia. Cest vynimkam.

Inak sme ale jedli paradne.

Upiekli sme zopar chlebov a kazdy bol super.

Vysledok varenia sa dal pozorovat kazde rano na palube

Presli sme z vychodnej na zapadnu pologulu preplavanim nulteho poludnika

a 13.den sme pozorovali rastuci ostrov Svata Helena, Britska kolonia s vlastnou samospravou.

Na stazen isla prislusna vlajka. A 23. Januara sme sa uviazali na bojke.

Stihli sme sa prihlasit a aj odhlasit, v nedelu chceme plavat dalej. Aj sme cosi dokupili. Musime vymenit motorovy olej a zajtra vecer nam donesu naftu. Pomotame sa po mestecku Jamestown a v nedelu ideme na obhliadku ostrova vratane domu, v ktorom 6 rokov zil a zomrel Napoleon Bonaparte, francuzky cisar, po prehre s Lordom Welingtonom v bitke pri Waterloo.

Dojmy z vyletu opisem ale az v Brazlii. Internet je tu biedny, iba v internet cafe. V nedelu chceme hned po navrate z obhladky ostrova vyplavat, tak mi neostane cas. Ozvem sa cca o dva tyzdne z Brazilie, Salvador.