9. februar 2015 -Sme v Brazilii, Salvador, Marina da Bahia uviazani od vcera poobede na mole, napojeni na vodu a elektriku. Zo Svatej Heleny sme plavali v pohode a v klude, opat bolo malo vetra, ale Genaker a Parasaior nas nesklamali. a urobili kopu fantastickej roboty. O tom ale inokedy.
Skor nez popisem dva nadherne dni na Svatej Helene, musim sa k comusi priznat.
- februara som spadol do vody. Dali sme dole plachty, vetra bolo malo. Na motore so siestimi uzlami som sa isiel „osprchovat“. Robi sa to tak, ze stojac priviazany platforme (zadna cast lodi kde je windpilot) sa nabera morska voda do vedra a oblievame sa. Vsetci sme boli v kokpite a mne sa lenilo uviazat sa. Ved keby cosi, more je kludne, plachty nie su, tak sa chalani po mna rychlo vratia. No a stalo sa. Pri naberani vody sa opotrebovane vedro odtrhlo a ja v snahe zachytit ho som isiel s nim. Vsetko sa udialo strasne rychlo a co sa stalo mi doslo az ked som sa vynoril nad hladinu. Odpor vedra ma strhol, mna smyklo a ruka drziaca sa zabradlia nestacila. Chalani reagovali fantasticky. Nemal som ziaden strach, ked som videl, ako sa lod okamzite otaca a z do vody leti Dan Boja. Za 5 minut som bol opat na palube. Az vtedy som si vsimol ze mam trochu seknutu ruku.
Takze som bol v oceane krvacajuc obkluceny stadom krvilacnych zralokov. Samozrejme, dostavili sa nasledne myslienky. Chyba bola v neuviazani. Smyknut sa da, spadnut sa moze stat. Ale uvazovat sa musi. Mam tak trochu stastie, lacno ziskana a prezita skusenost muza cez palubu mi vzdy pripomenie tuto axiomu. Dufam, ze jachtarska obec pochopi a stoleruje. Horolezecka obec ma uz pozna, ti len nado mnou zlomia dalsiu palicu. Nesnazim sa zlahcit to, viem ze je to strasny pruser. Odpustenie sebe samemu mi potrva vemi dlho. Ozaj, a dakujem posadke za skvelu reakciu. Za zachranu.
Ku Svatej Helene.
Historia – Pri ceste spat z Indie v roku 1503 ostrov objavil Portugalcan Joao da Nova. V roku 1659 sa ostrov stal Britskym uzemim a vznikla osada Jamestown ako zasobovaci pristav pre lode Vychodo Indickej Spolocnosti ktora az na kratke ovladnutie ostrova holandanmi v 1673 mala ostrov v prenajme. Pod priamu administraciu Londyna presiel ostrov v roku 1834. Dnes zije na ostrove cez 5000 ludi.
V roku 1840 sa ostrov stal vyznamnou zakladnou Kralovskeho lodstva v boji proti obchodu s otrokmi. Mnohi z dnesnych obyvatelov su potomkovia oslobodenych otrokov z otrokarskych lodi. V Burskej vojne tu bol zajatecky tabor v rokoch 1900 – 1903 kedy tu bolo vaznenych cez 6000 zajatcov. Tito tu postavili vojensku pevnost.
Ostrov navstivilo vela znamych osobnosti ako Edmund Halley, ktory pozoroval a mapoval suhvezdia juznej pologule, kapitan James Cook pri navrate z druhej plavby okolo sveta, Charles Darwin a najznamejsi je Napoleon Bonaparte v rokoch 1815 – 1821 az do svojej smrti.
Po otvoreni Suezkeho Kanala ostrov stratil na vyzname a jeho ekonomika je stale dotovana, nakolko na ostrove nie je letisko a je izolovany. To sa ale o rok zmeni, pristavacia draha je hotova, este logisticke stavby a izolacia konci. Z mojho rozpravania sa s domacimi, tito sa tesia narastu turizmu a ekonomiky aj sa obavaju dosledkov konca idylickeho kludu.
- januara sme sa uviazali ku jednej z boji pod masivnym utesom
a vodny taxik nas dopravil na breh.
Prihlasovacie procedury prebehli hladko a uz sme sa motali ulickami Jamestownu.
Alkohol aj tu ma svoje pevne miesto
A terasa mistneho hotela je plna.
Zaujmavy vylet do vysky cca 250 metrov nad morom je po „Jacobsovom rebriku“ co su strme schody na skalu nad pristavom, kde bola situovana aj vojenska ochrana pristavu.
Po zadychcanom vystupe je krasny pohlad na Jamestown tiahnuci sa dolinkou az do hlbky ostrova.
Pokecali sme si s miestnou mladezou
A pofotili zhora kotviste
Zbytky vojenskej ochrany
ma prinutili zapozovat si.
Este jedna fotka na mesto z cesty nazad.
Den odchodu, nedela 25. februara bol nabity. Zaplatili sme si vylet po ostrove a viezol nas tento 50 rocny nadherny „dedko“.
Ostrov je v kopcoch prekvapivo zeleny
A v sidle guvernera
Je vsetko krasne upravene (a nielen tam – ved anglicania) a vidime pitoresknu zahradku.
Miname miestny obchod
A uz sme pred domom, kde dozil Cisar Napoleon Bonaparte.
Na velku skodu, vnutri sme nemohli fotit a bolo by co.
Zastavka na malinovke. Mna uputalo, ze nielen u nas, ale aj tu rastie v odkvapovych zlaboch burina. Akurat my nemame kaktusy.
V pristave sme sa dlho nezdrzali,
Zaplatili sme si vylet k velrybiemu zraloku, s ktorym sme snorchlovali.
Nadherne a impozantne. O velkosti si urobte nazor sami, Tento druh sa zivi planktonom, tak si nas nevsimal. Iba sme museli dodrzovat odstup cca 3 metre a neplavat za nim velmi blizko. Ten obor ked svihne silne chvostom, je to celkom slusny vir.
Navrat na lod, vymena oleja v motore
a dotankovanie
Na vecer v nedelu 25 februara vyrazame na 1900 mil dlhu streku do Brazilie, Salvadoru.
Plavbu popisem najblizsie. O Salvadore bude pisanie tazke a dlhe. Je tu taka zmes ludi, obchodov, architektury, farieb a zvykov, ze to by alchymisti nedali dokopy ani za 1000 rokov