27. februar – Aj ked sme vo Fortaleze, kde sme prisli predpoludnim uviazani na mole, ktore prezilo polcas rozpadu a s kotvou namiesto mooringovych lan a stihli sme naozaj komplikovane a dlhotrvajuce prihlasovanie, ktore prebehlo v “plynulej” portugalcine, este dam nejake foto z Recife.
Pohlad na marinu a molo, kde som opat po case mohol kazde rano behavat.
Molo, ktore sluzi ako suchy dok pri odlive je zapratane zjavne casovo neobmedzenym najomcom.
Rybari v tomto smradlavom kanale, nazyvanom rieka, kde je aj nasa marina
Pri odlive mozno stretnut na brehu “rieky” chlapa, co zbiera musle, hned ich otvara a je.
Miestnym “Ferry”, co je maly clnok, ktory ma miesto motora upravenu kosacku na travu s vrtulou na konci miesto lanka sme presli cez rieku rovno na asi jedine pekne nametie v meste.
Pohlad na ochranne molo na druhej strane s umeleckym motivom.
Kontrasty…
Dozvuky karnevalu
Miestna trznica,
stanok s obcerstvenim
siesta
Tento pohlad nie je ojedinely…
Umenie spreyerov,
A panoramaticky pohlad na mesto.
Ospravedlnujem sa za znizenu kvaliu fotiek, sposobenu fotenim narychlo, iba Lubovym Iphonom. Keby sme mali cosi ine, pravdepodobne by nas okradli, uniesli a znasilnili. Fotili sme nenapadne, su na to strasne citlivi. Mohli by nas okamzite zastrelit, ukamenovat, udupat.
Zajtra sa tu poobzeram a opat cosi napisem. Budeme tu do 5. eho marca, kedy plavame do Karibiku, Grenada. Zatial uzivam zivot a plavbu s Jackom a Lubom na palube a s posadkou American Spirit. Spolocenske spolunazivanie s americanmi ma obohacuje v mnohych smeroch. Napriklad (aj dnes pri navrate s prihlasovania), su to mohutne najazdy na lokalny McDonald.