Ako som už uviedol, na tejto časti plavby, z Aguadulce na Tenerife, sme boli štyria. Ja, Ralf, Karol a Karol-Kajo.
Karola Rosmányho a Kaja Tomascha som donedávna poznal iba z počutia. Osobne sme sa spoznali na jednej z mojich prednášok. Karol Rosmány mi vtedy povedal, že ak budem robiť niekedy ďalšiu knihu, nech sa obrátim na neho. Vtedy som mal za sebou Severozápadnú cestu a takmer hotový text. Slovo dalo slovo a o nejaký čas neskôr bola druhá moja kniha na svete. Popritom som Karola pozval na plavbu z Gibraltáru do Tenerife na Kanárskych ostrovoch, ležiacich neďaleko afrického západného pobrežia, v Atlantickom oceáne. Pridal sa aj druhý Karol a ostávalo už iba čakať na spresnenie dátumu a kúpiť letenky.
Zľava Kajo a Karol
Kajo Tomasch vyrastal v lodenici na Slnečných jazerách. Od detstva robil okruhový jachting. Aby som bol úprimný, ešte do včera som nevedel, že existuje takáto disciplína. Ale v jachtárskom ponímaní to má vysoký kredit, kde niektoré z lodných tried patria medzi olympijské disciplíny v jachtingu a jazdia sa aj majstrovstvá sveta. Kajo postupne prešiel aj k námornému jachtingu. Má na rôznych plachetniciach naplávaných niekoľko tisíc míľ v Jadranskom, Egejskom a Stredozemnom mori. Pod plachtami v Atlantickom oceáne je prvýkrát v živote. Dnes je držiteľom certifikátu vodcu rekreačného plavidla bez obmedzenia. V praxi to znamená, že môže veliť plachetniciam do dĺžky 25 metrov na oceánskej plavbe. Už dva roky je inštruktor námorného jachtingu, učí adeptov na námorné skúšky námornú prax na plachetniciach v Jadranskom mori.
Karol Rosmány sa venoval vode od mladosti. Vo svojich 18.tich rokoch sa upísal windsurfingu. To bolo ešte v časoch, keď Slovensko bolo časťou Československa, krajiny, kde zajtra znamenalo predvčerom. Keďže vtedy sa ku „doske“ nedalo tak ľahko dostať ako dnes, sám si ju vyrobil. Potom si dal prestávku a v štyridsiatke zistil, že na naučenie sa salta na windsurfe je už neskoro a objavil námorný jachting. Tak ako Kajo, je držiteľom certifikátu vodcu rekreačného plavidla bez obmedzenia. Popri inej práci robí aj námorného inštruktora tak ako Kajo, ibaže trochu dlhšie, sedem rokov. Pod „kýlom“ má dvadsať tisíc námorných míľ. Väčšina z toho bola v Jadranskom mori, ale v zozname sa nájde aj Stredomorie a plavba z Kanárskych ostrovov na Madeiru.
Karolovci strávili spolu viac spoločných plavieb, majú teda aj spoločné zážitky. Niektoré celkom dramatické. V roku 2016 sa podujali preplaviť súkromný katamaran dĺžky devätnásť metrov zo Sardínie do Chorvátska. Taká veľkosť lode, to už nie je len tak. Priznám sa, v živote som sa nielenže neplavil na katamarane, ale ani nenakukol do žiadneho. Takže devätnásť metrov na katamarane je pre mňa imaginárna veličina. Ešte pred príchodom na loď boli chlapci informovaní o nefunkčnom autopilote. Znamenalo to celú cestu odkormidlovať, čo je vo dvojici dosť náročná výzva. Prvú zástavku si zvolili v pitoresknej zátoke ostrove Ischia, západne od historického talianského mesta Neapol. Čo ale netušili, že kotva síce ide spustiť, ale kotevný vrátok sa pri dvíhaní reťaze zasekával. Človek by čakal, že medzi veľkostou plavidla, sučasne teda aj cenou a množstvom porúch je nepriama úmera. Nie je to tak. Čím drahšia a väčšia „hračka“, tým viac problémov. Ako to už v tomto športe býva, večer prišla búrka s bleskami a priniesla vietor o rýchlosti tridsať uzlov. A ako býva niekedy pravidlom, kotva v silnom vetre nevydržala a loď začalo tlačiť na neďaleké útesy. A ako vraví Murphyho zákon, keď sa môže niečo pokaziť, pokazí sa. A keď sa môže pokaziť viac vecí naraz, určite sa tak stane. Kotevný vrátok sa zasekol, kotva nešla vytiahnúť a chlapci sa snažili katamaran v búrke držať v bezpečnej vzdialenosti od útesov, ťahajúc pri tom kotvu po dne. Po trojhodinovom zápase, o druhej v noci sa im podarilo lanom z výťahu genakra teda lanom, ktorým sa vyťahuje horná časť veľkoplošná plachta pre pre slabý vietor na sťažeň, cez vinšňu kotvu dostať na palubu odplávať preč od nebezpečia útesov do bezpečia rozbúreného mora. Po siedmich dňoch striedania sa za kormidlom loď do Chorvátska dopravili. Doma im priatelia, ktorí o jachtingu nemali poňatia so slovami „vám je hej, vy ste boli na jachte v stredozemnom mori“ prejavili kamarátsku závisť.
Teraz, keď je loď v marina Tenerife, Karolovci a ja už na Slovensku, nedá mi inak, iba skonštatovať, že posádka z Aguadulce na Tenerife bola fantastická. Chalani nielen, že sa vyznali a dalo sa kľudne spať, ale aj urobili obrovské množstvo práce. Veľmi mi to pomohlo. Ďakujem.
Ralfa nateraz z opisu vynechám. Jeho zážitky, o ktoré sa so mnou podelil, vyžadujú samostatnú kapitolu. f