Ralfa som prvýkrát stretol na Galapágoch v roku 2014. Sprvoti to bolo len také zaregistrovanie jeden druhého, ako to bolo u ostatných členov posádok plachetníc plaviacich sa okolo sveta. Nasledovala 3000 míľová plavba na Markézy, kde sme sa stretli v jednej putike na ostrove Nuku-Hiva. Dali sme sa do reči a po chvíli sme zistili, že obaja pochádzame z niekdajšej rovnakej strany barikády medzi dvoma antagonistickými, nezmieriteľnými tábormi. Ralf je z bývalej Nemeckej Demokratickej Republiky, presnejšie z Jeny. Je odo mňa o tri mesiace mladší. Čas plynul a my sme sa sporadicky stretávali v prístavoch navzájom užívajúc si humor, ktorý môže pochopiť iba ten, kto vyrastal za železnou oponou. Naposledy sme sa videli v decembri 2016 v Kapskom meste.
Keď som prijal miesto v posádke na americkej plachetnici „Celebrate“, s prekvapením a radosťou so zistil, že na lodi bude aj Ralf. Dva mesiace sme sa delili o jednu kajutu a mali spolu služby. Rozprával som mu o svojich plánoch a tak po malých časových modifikáciach sme sa v septembri 2018 stretli u neho v Jene a na Silvestra, o tri mesiace neskôr u mňa doma. Nemusím ani spomínať množstvo zjedených pečených svinských kolien a vypitého piva. Pre predstavivosť, keď Ralf prišiel ku mne 30. Decembra poobede, so svojím priateľom Uwem, narazili sme 15 litrový sud piva. Doma máme výčapné zariadenie s dvoma pípami, jedna pre nealkoholické pivo. Ralf s Uwem sa pustili do práce a ráno bol sud prázdny. Cez Silvestra potom došlo ku upresneniu plánu a tak sme sa traja slováci, Karol, Kajo, ja a Ralf stretli 20. januára 2019 na letisku v Malage.
O opravách, čo nás nasledujúce dni čakali, som už písal. Aj som písal, že Ralf sa v opravách vyzná a vie sa roboty chopiť. No… niekde a nejako sa to musel naučiť. Jedno poobedie počas plavby na Tenerife nám rozpovedal svoj neuveriteľný príbeh:
Ako šestnásť ročný nastúpil ako námorník na plný úväzok pracovať na zámorských lodiach obchodného loďstva východného Nemecka.
Do roku 1984 videl celý svet okrem USA a Austrálie. Vojenskú službu si odkrútil niekde bokom od všetkého, kam ho armáda zašila, aby neinfikoval svojimi skúsenosťami ostatných. Po páde Berlínskeho múru si otvoril obchod so športovým oblečením. Urobil si aj certifikát na veliteľa námorného plavidla, ale plavil sa len príležitostne.
Po dvadsiatich rokoch a únavy z obchodu, ktorý neprosperoval tak ako kedysi cítil potrebu vyvetrať si hlavu. Obchod zavrel keď v roku 2013 cez Facebook reflektoval na inzerát neznámeho jachtára, ktorý hľadal posádku na plavbu z Kapverdov na Kanárske ostrovy. Zo stovky záujemcov ostal ku koncu iba Ralf a v októbri 2013 priletel na Kapverdy s úmyslom plaviť sa tri týždne na Kanárske ostrovy. Po stretnutí s Markusom, skiperom plachetnice, ktorého videl prvý krát v živote, zostal Ralf šokovaný. Totálne schudnutý a zdalo sa, že ani duševne nie je v poriadku. Nebolo sa čo diviť, Markus mal za sebou naozaj vyčerpávajúcu, dramatickú plavbu.
Tu je na mieste, aby som do Ralfovho príbehu vtesnal príbeh Markusa, ktorý, keď som počul, dokázal som si predstaviť, že Markusove spomienky na toto obdobie by sa dali prirovnať ku smiechu cez slzy. Vlastne úškrn cez krokodílie slzy.
Markus si v Durbane, v Juhoafrickej Republike vyhľadal a kúpil staršiu plachetnicu. S priateľmi, ktorých si pozval z Nemecka sa chcel najprv plaviť do Kapského mesta. Na pätnásť metrovej plachetnici bolo ale tak veľa problémov, že namiesto plavby sa opravovalo a jeho posádka jeden po druhom odleteli domov bez jedinej naplávanej míle. S pomocou iného jachtára dostal loď do Kapského mesta, kde mu priletela nová posádka, s úmyslom plaviť sa na Kapverdy. Ako inak, po vyplávaní z Kapského mesta sa rozbil rollref a nedala sa používať predná plachta – kosatka. Nasledoval návrat do Kapského mesta a DHL mu náhradný rollref doručila do 24 hodín. Ale… nasledovala dvojtýždňová tortúra s colnými úradmi, kým sa mu súčiastka dostala do rúk. Problém preclenia nakoniec vyriešila rolka bankoviek. Medzitým mu posádka odišla a Markus sa rozhodol vyplávať sám. Vlastne nemal na výber, musel. Prihlásil sa totiž na Rally cez Atlantik, z Kanárskych ostrovov do Karibiku a na inzerát si našiel posádku, ktorá mu zaplatila nemalú čiastku za dobrodružnú plavbu oceánom. Mal presný časový rozvrh, ktorého sa musel držať a už aj tak meškal.
Teraz ale opäť prichádza to povestné „ALE…“ Na Svätú Helenu sa mu podarilo dostať bez problémov. Potom prišla pohroma. Pokazil sa mu autopilot a musel kormidlovať ručne. Pri náraze vetra, sa zlomilo rahno v mieste, kde je upevnené na sťažeň a Markus mohol plávať iba na kosatku, alebo s motorom. Krátko na to, pri plavbe na motore sa do propelera dostal kus plávajúceho lana a odstavil motor. Nakoľko nemal žiadne skúsenosti s ponáraním sa, Markusovi trvalo tri dni, kým namotané lano z propelera dostal preč. Kvôli chýbajúcej hlavnej plachte, nedostatku paliva a nutnosti kormidlovať ručne, mu dva a pol tisíc míľová plavba z ostrova Svätej Heleny na Kapverdy trvala 31 dní.
Niet divu, že pri prvom stretnutí s Markusom bol Ralf šokovaný. Nič iné ako samé opravy sa nemohlo udiať a bolo jasné, že loď sa nemá šancu dostať na Kanárske ostrovy do času, kedy štartovala Rally cez Atlantik. Takže posádka sa z Kanárskych ostrovov na Kapverdy dopravila letecky a plavba cez oceán začala. Ralf,si tri týždne, ktoré pôvodne mal byť preč z domu predĺžil na šesť a plavil sa zadarmo do Karibiku. Celú cestu sa čosi opravovalo a tak nevedomky zbieral cenné skúsenosti. Pristáli karibskom ostrove Svätá Lucia, kde o týždeň, v januári 2014 mala štartovať flotilová plavba okolo sveta, ktorej súčasťou bola aj Civetta II a aj nemecká plachetnica, s ktorej majiteľom sa Ralf dal do reči. Hans potreboval ešte niekoho do posádky z Panamy na Markézy a tak sa spýtal Ralfa. Po dohode Ralf otvoril mapu, aby zistil, kde tie Markézy vlastne sú. Nakoniec z toho bola plavba až do Austrálie a my sme sa od Galapágov až do Mackay v Austrálie pravidelne stretávali v rôznych prístavoch.
Kým som sa s Ralfom uvidel opäť po dvoch rokoch v Grónsku,
on stihol plávať z Karibiku na Tongu a odtiaľ cez Indický oceán a Suezsky prieplav do Stredozemného mora.
A teraz sme spolu na Civette II, plaviac sa na Kanárske, majúc pred sebou ďalšie zážitky…
Ralf má toho na vyprávanie viac, budem ho príležitostne spovedať.