Budím sa na zvláštny pocit. Niečo zjavne nie je v poriadku. Hlavu mám, akoby ma po nej treskli kladivom. Pomaly sa začínam orientovať. Dnes, 6. júna na obed, sme pristáli v St. Lawrence a po uviazaní sa sme obaja zaľahli. Spal som tri hodiny, niet divu, že som ako opitý. Dochádza mi, čo nesedí. Loď je naklonená na stranu. Vybehnem na palubu. Loď sme uviazali dosť nakrátko a neuvedomili sme si, že je práve príliv. Loď pri odlive klesla o jeden a pol metra a my tak trochu visíme na uväzovacích lanách. Všetko to povoľujem a sledujem, kedy bude loď k mólu najnižšie. Pri prílive laná neskracujeme a to sme aj meter od móla. Máme dobré nové fendre, všetko je v poriadku.

Večer, už v pyžame som si preštudoval nasledujúci odliv. Hladina mala byť o dvadsať centimetrov nižšie. Vyčkal som prestávku b daždi a vyrazil som predĺžiť predné uväzovacie lano. Pre istotu. Jasne, že keď som to povolil, začal fúkať vietor a spustil sa silný lejak. Stojac na rebríku, jednou rukou sa držiac a druhou si priťahujúc loď som chvíľu bojoval s vetrom, kým loď bola na dosah mojej nohy. Som celý mokrý, prezliekam si pyžamo. Je mi do smiechu, z toho, ako krásne si so mnou príroda zahrala. Ukladám sa spať.

Je nádherné ráno, 7. Júna 2019. Sme na móle so samými rybármi.

Skočili sme do neďalekého supermarketu, kúpili si mäso na biftek na večeru a ešte nejaké drobnosti. Upravujem lodné hodiny podľa miestneho času. Je to trochu nezvyklé, zvyčajne sa čas posúva po hodine. Tu sa ale pridala aj polhodinka. Časový rozdiel medzi Bratislavou a New Foundlandom sú štyri a pol hodiny. Ralf tu pred dvoma rokmi vybehol na kopec, ktorý čnie nad vchodom do zátoky, ktorý sme pre hmlu včera nevideli. Výlet tam hore som považoval za príjemnú samozrejmosť.

Cestou späť som obdivoval miestnu architektúru. Šípka ukazuje kde je naša loď.

Zajtra pokračujeme. Podľa počasia uvídíme, či zvládneme 150 míľ do St John´s, alebo dáme ešte jedno státie. Možností je hojne, pobrežie je členité.