Leto v Jónskom mori

18. septembra 2016 – Leto je takmer u konca a je čas, aby som dal vedieť čo sa deje s Civettou2. Po ukončení plavby okolo sveta 13. mája 2015 som ju nechal stáť 9 mesiacov v Gibraltáre a v v marci tohoto roku som ju s Lubom Soltísom, Kinclovcami a s Dagmar Psalmanovou prelpavil do Messolongi,v Jónskom mori. Potom som sa venoval lezeniu. Ale o tom som informoval v predchádzajúcich článkoch.

V júli a auguste a som na lodi strávil 2 dvojtýždňové turnusy s Violkou, deťmi, a vnúčatami. No a pred troma dňami som sa vrátil po ďalších dvoch týždňoch. Pri príchode do maríny sa ma vždy potešil tento pohľad.

Bimini z plátna, ktoré tak fantasticky poslúžilo a chránilo nás pri plavbe počas piatich rokov je v žalostnom stave. Mám plán ako pridám ku dvom rampám kombináciu konštrukcie laminátu a plátna, ale na jeseň začneme ešte iba vymeriavať. Podrobnosti neskôr.

Akoby mi loď chcela povedať, že dlho slúžila vzorne a teraz je čas začať sa starať. Výlety s rodinou boli boli v znamení plavby, pohody a opráv. Začal som záchodom. Elektrický záchod ešte fungoval, ale tesnenia v pumpe už nedržali.Tak sa stalo, že hladina v mise bola cez spojené nádoby na úrovni hladiny mora. Voda bola 5 centimetrov pod hornou hranou. Kto išiel v noci cikať a zabudol sa, najprv si namočil semeníky. Samozrejme s výnimkou žien. Okrem výmeny elektrickej pumpy a tesnení som si nechal vyrobiť drevenú podložku, ktorá zdvihla celé zariadenie o 15 centimetrov. V júlovej horúčave to bola celodenná drina, ale výsledok stojí za to.

Ešte v Gibraltáre mi odišla tepelná poistka výfuku generátora. Spôsobilo to ucpanie trubice na sanie slanej vody do chladenia. Trubicu ucpali morské príšery, ktoré mali 9 mesiacov čas množiť sa v nej. Po objednaní a dodaní náhradnej poistky

som to vymenil a geneátor beží.

Trup lode pod hladinou bol tiež v úbohom stave. Zarastený jedna báseň. Vďaka kompresoru s hadicou a regulátorom som to za tri dni vyčistil.

Vymenil som aj zinkové anódy a vyčistil propeler. Mal to už zapotreby.

Detto rezač lán na propeler.

Plachty na lodi sú v relatívne dobrom stave, ešte chvúľu vydržia. Druhú sadu, čo bola na plavbe som poslal do opravy a pri tej príležitosti som nechal ušiť nové. Hlavnú, kosatku aj búrkovú. K tomu aj lazyjack, ten je poriadne načatý.

V júli som si všimol, že stav bateriek je na hrane.

Sotva držali 12 voltov. V auguste to bolo sotva 11 a pol. Kupoval som ich v januári 2014 na Sv. Lucii v Karibiku pred vyplávaním do Panamy. Asi už prišiel ich čas, prvá sada z maca 2011 vydržala približne tak isto. Výmena bateriek nie je žiadna sranda. dostať štyri 60 kilové kusy von a to isté dnu znamená presun hmôt takmer pol tonu. Ale lanové výťahy pomohli.

Asistoval Ľubo Šoltís.

Ešte zapojenie, upevnenie do rámov,

a mám ďalšie tri roky pokoj.

V Gibraltáre som menil dotykový displej ukazujúci ekonomiku elektriky v lodi. Po polroku používania sa stalo toto:

Aj keď som systém resetoval, žiadna zmena. Na počudovanie, starý displej fungoval. Ten nový je v záruke, poslal som ho do opravy.

Laná tiež potreujú vymeniť. Začal som výťahom hlavnej plachty, genakra a výťahom pňa. Všetko ide v sťažni a tak mohla Dagmarka Psalmanová zo Štefánika

ukázať svoj talent. Konce starých a nových lán k sebe zošila,

a prelepila páskou.

Staré laná sme s novým s ľahkosťou pretiahli cez sťažeň. Vymenil som aj krabicu pre vonkajšiu vysielačku v kokpite. Problémy ale stále nekočia. Aj keď sa urobil kus roboty, stále to nekončí. Začal strečkovať dokormidlovák. Myslel som si, že pôvod je v zásuvke k ovládania,

bola slušne zoxidovaná. Ale aj po výmene pracuje iba na pravú stranu. Aj s kotvou sú problémy. Kontakty ovládacieho relé odhnili… Vidno to na hornej hrane po stranách čiernej krabice (relé).

Nový ovládač už mám, najbližšie to vymením a malo by to byť ok.

V maríne Messolongi dvíhajú lode žeriavom:

Majú ale problém s envoromentálnou licenciou. Spôsobila to hádka medzi majiteľmi. Jeden (holanďan) má vášinu a ten druhý (grék) nie je spokojný, tak robí zle. Licencia je už schválená, mala by byť v decembri. Do tej doby sa ale v maríne nesmú robiť žiadne práve na brehu. Objednal som si v októbri zdvihnutie lode na Levkase. Urobia mi nový antifoulingový náter. Verím, že dokážu plne spojazdniť aj dokormidlovák. Dám si opraviť aj obitý laminát na zrkadle.

To mi urobil jeden blbec s motorákom pri tankovaní v Salvadore, v Brazílii. Taktiež potrebujem vymeniť sací ventil morskej vody pre chladenie motora.

Skontroloval som aj morskú “Don Jordan” kotvu, ktorú mám na lodi pre prípad veľmi silnej víchrice. Bola v poriadku.

Zlatý klinec je poškodenie hornej časti rollrefu.

Plachta musí ísť dole, následne oceľový steh. Potom odpíliť načaté, zabrúsiť a doplnič chýbajúce, už objednané diely.

Jónske more si ale zatiaľ neviem vynachváliť.

Marína Messolongi je cenovo veľmi slušná, viac ako dva razy lacnejšia v porovnaní s Chorvátskom. Nie je to tu tak upravené ako vo vychýrených marínach, ale je to vyvážené božským kľudom. Plávali sme na Levkase, Kefalonii, Meganissione, Itake a priľahlých osrococh. Nádhera.

Nikto ma na kotve neobťažuje a nemeria mi loď, aby som zaplatil. Aj v najvyššej sezóne tu zďaleka nie je taká tlačenica ako v chorvátsku. Kuchyňa vynikajúca a ľudia milí. Za celé tie pobyty som takmer nevidel uniformu. Plavbu som si užíval, krátke etapy v pokojnom mori bolo to, čo mi chýbalo. K tomu ešte aj s takouto posádkou.

Civetta2 mala jubileum hodné spomenutia. Naplávala 50 000 míľ.

Aby sme chytili nejakého tuniaka, museli by sme ísť vión na more, mimo ostrovov. Ale aj to príde, blíži sa zima a pre mňa to znamená sezónu. Vo vode pláva ale aj toto.