Plavba v Egejskom mori

21. apríl 2018 – Ahojte. 13.apríla sme spolu s Mirom Janíkom a Rišom Outratom prileteli na Korfu, na loď.

Plán je plávať cez Korinth do Egejského mora a dalej na ostrov Kalymnos, kúsok na sever od ostrov kos, pri Tureckých brehoch.

Na mapke červená línia je celá trasa, žltá a ružová sú etapy s kotvišťami. Po priprave lodi na plavbu a už rituálnom očistení logu

sme už v sobotu na obed vyplávali. Prvé kotvište na pevnine, kúsok pod Igoumenitzou bolo na dva dni, kde sme čakali, kým sa prehrnie silný vietor

Ani prívesný motor sa nezaobišiel bez čistenia trysky

V pondelok, 16.apríl sme plávali ďalej na juh, do Patraského zálivu. Keď som krátko po vyplávaní vytiahol z púzdra kľuku, vypadlo aj toto.

Doteraz nám nie je jasné, ako sa to sem dostalo. Asi keď chalani boli na brehu a trhali nejaké bylinky, dostalo sa to do igelitky. Hady nepoznám a tak om to dal na Facebook, či to niekto nespozná. Odpovede prišli aj z Nemecka, či USA. Názory boli rôzne, od prudko jedovatého koralovca až po mláďa užovky. No… Nech je ako chce, radšej beriem tú užovku. Miro ju obkľúčil, vzal di klieští a vyhodil do vody.

Plavba dva dni a jednu noc popri Levkase,

popod Patraský most, kde sme sa hlásili miestnej službe,

skončila na Kotvišti “Paralia”- druhá žltá kotva na nákrese v poradí – 17 míľ od Korintského prieplavu. Bol tam božský kľud.

Ráno sme si s Mirom zabehali po poľnej pri miestnej dedinke a psoch, ktoré nás odháňali od ovečiek,

rozlúčili sa s kotvišťom

a plávali do Korintského prieplavu. Našťastie, pred západným vstupom sme nečakali dlho a po polhodine nás dispečer pustil dnu. Plavba 3,2 km dlhým kanálom

v silnom protiprúde trvala 40 minút a na druhej strane sme zaplatili nemálo – 240 Eur. ešte v ten deň sme trochu na plachtách a trochu na motore kotvili na ostrove Aigina – prvá ružová kotva na mapke.

Po rannom behu a pokukaní sa po pitoresknej marínke a letných kuchyniek

sme osadili veterné kormidlo a zdvihli kotvu.

Kým v Iónskom mori sme použili aj Genaker,

v Egejskom to išlo najprv na príjemnom vetríku,

ale posledné dva dni, 19, 20. apríl poriadne sfúklo. Bočný, predobočný 25 – 35 uzlov, tak sme valili.

Lodí veľa ešte nie je, táto je výnimkou. Kotvili sme ešte na východe ostrova Kithnos – tretia žltá kotva na mapke – a včera sme skončili v zátoke na juhu ostrova Mikonos,

známeho uzavretými mužskými nuda plážami a všeličím iným. V sprievodcovi sa píše, že si máme dať drink, odvrátiť pohľad a dať si ďalší drink. No… my sme na kotve a nie na ostrove, tak drink si dávať veľmi hádam nemusíme. A najmä, musíme byť v strehu. Už pri príchode stúpal vietor do štyridsiatky a vlastne cez noc a aj teraz v zátoke je od 30-35 uzlov. Ale dobrá, zlatá “Delta” kotva krásne drží.

Ráno sme si boli s Mirom opäť zabehať. Už plavba k pláži na našom malom člnku stála za to. Boli sme mokrí už po pár metroch. Beh nás rozohrial a urobili sme pekné fotky.

Niečo na tom, čo píše sprievodca predsa len bude…

Pôvodne sme chceli vyplávať zajtra skoro ráno, ale vietor ešte bude silný a nám sa nechce trápiť. Aj teraz to na Windfinderi vyzerá takto:

Čierna línia je plavba z Mikonosu na Kalymnos, 80 míľ. Vyrazíme teda zajtra až na obed, kedy má byť už lepšie a pohodlnejšie.

Zatiaľ si krátime čas pečením a prípravou všelijakých dobrôt.

Chalani išli do mestečka nakúpiť, tak hádam ich neukradnú. Odviezť ich na breh bol zážitok, podobne to bude, keď pôjdem pre nich.