Spomienky – Orechová škrupinka 4, záver

Pridávam poslednú časť jadranskej odysey.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

11. júna 2000

Dnes sme urazli zase parádny kus a budeme opäť spať nadivoko, ale už na druhej strane Cresu na stanici trajekti Porožina. Zase nemáme vodu, no je tu funkčná giostiona, tak to zvládneme. V člne sme osedeli a čiastočne odpádlovali za 11 hodín cca 29 km. Zajtra už na nás čaká Istria. Starosti nám robí počasie, má byť búrlivé more a silný vietor a včera sme to videli, že na také podmienky tá bielo-modrá pičovina nie je celkom to pravé orechové.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

12. jún 2000

Urazili sme cca 15 km za 6 hodín. Fúkalo silno a poobede už aj riadne oproti. Posledné dni sme riadne potiahli a tak sme neváhali a zapichli sme to v kempe Marina už poobede, ale už na Istrii. Nažereme sa i ideme SPAŤ!!!

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA

13. jún 2000

Vyplávať sa nepodarilo. Aj keď bola modrá obloha, schytil sa vietor a veľké vlny. Bol problém nestratiť veci a vrátiť sa. Chvíľami to vyzeralo na tragédiu. Viac o tom ústne doma.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA

14. jún 2000

Končíme! Sereme na to. Prekrižovali sme v besnom protivetre cca 10 km na Koromačno, ale lepilo nám. Čln stále naberal vodu z vĺn a bola by volovina pokračovať. Dvakrát sme zakotvili, že počkáme na lepší vietor, ale len sme ležali, mudrovali, grcali (zase máme motolicu) a večer o 18.30 sme si to otočili a vrátili sa zo 3 km do dedinky Ravni. Zakotvili sme tam a potom hádam 2-3 hodiny pozerali mlčky pred seba a múdro pokyvovali hlavami. Ani pivo nám nechutí, sme radi, že sme sa rozhodli tak, ako sme sa rozhodli. Zajtra sa nejako musíme dostať do Banjole a Vladuško trefne poznamenal, že situáciu by hovädzky uľahčilo, keby sme sa ráno zobudili a čln by tam nebol. Alebo vraj má dieru doňho vyrúbať?!

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Poznámka: Výhody aspoň malého motora sú nespochybniteľné, tak isto väčšej loďky s kajutou, kým výhody vesiel sú kurevsky ľahko napadnuteľné. (A to dokonca z mnohých pohľadov, kritérií, názorov, ba dokonca aj z hľadiska globálneho aspektu.)

Záver:

Ešter raz mapka celej trasy s upravenou poslednou etapou, nakoľko v úplne prvej mape celej plavby som mal práve tam chybu.

Ten posledný deň som išiel stopom do Banjole pre auto a príves a Stano musel prečkať ešte jednu noc na pláži, strážiac Orechovú škrupinku.

Priznám sa, až teraz, po rokoch mi dochádza hĺbka tohto počinu. Bol to fantastický úvod do môjho jachtárčenia. Takmer okamžite by som opäť raz sedel v tom malom člnku a motal sa tam, každý deň tešiac sa na večer, na tie prekrásne bivaky na pláži.

Alebo plaviť sa v 6 a pol metrovej plachetničke od ostrova k ostrovu, nezaťažený obavami, čo všetko sa domrví. Na malej plachetničke sa totiž toho veľa nepokazí. Proste taký bezstarostný veget. Veď on príde.

So spomienkami nekončím. Začnem okamžite pracovať na plavbách, ktoré nasledovali. A občas to preriedim nejakým tým horolezectvom. Dúfam, že sa páčilo.

Stenly a Vlado, marec 2020