Ospravedlňujem sa za mimoriadne a veľmi zriedkavo použité nie práve do vyberanej spoločnosti vhodné výrazové prvky v tomto denníku. Ale chcem zachovať autenticitu pôvodného dokumentu, ktorý má pre dnes mňa cenu zlata. Ja som sa samozrejme za uplynulých 20 rokov úplne zmenil a už vôbec nenadávam.

Nech sa páči, ďalšie dni:

9. jún 2000

Bivakujeme nadivoko. Dosiahli sme Uvala Lubovac na V brehu Cresu. Plávali sme 9 hodín, ukrojili cca 28 km. Miesto je to parádne, spíme na starom móle 3×3 m a sme spokojní. Počko nebolo ideálne, vietor bol aj nebol, ale stále to nejako šlo. Cez obed sme mali obaja krízu, bolo strašne teplo, mne kvickala hlava, mal som strach, či ma nejebne, alebo či neodpadnem, a veru aj Vladuško, kedykoľvek som naňho pozrel, si meral tep. Ale potom sme to prekonali a teraz je nám celkom hej. Veríme, že zajtra urazíme ešte o dákych 5 km viac a skončíme v kempe buď na Krku, alebo na severe Cresu. Sme už za polovicou a čaká nás ešte asi 120 km. Dneska dostali svoje aj bohovia, lebo z lozovačky Vlado najprv ulial do mora až potom sebe. Tak nech sa starajú. Od zajtrajška veľa záleží. SME O.K.!!!

Poznámka: Posledné dve vety napísal do denníku aj Hermann Buhl. Odvtedy ho už nikto nevidel..

Poznámka 2: Práve prešli okolo nás ovce. Vyzerali mierumilovne, ale ak by ten baran po nás vybehol, asi by sme boli v piči. My to vieme od dnešného rána, kedy ma Stenly o 03.30 zobudil s revom “TOTO JE ČO DO PIČE KURVA!!!” Odpoveď znie: zobudil sa keď kozy, (naozajstné, 3ks), pol metra od jeho hlavy vyberali z igelitky chleba. Stano sa potom zmohol na obyčajné “heš do piče” ale nepomohlo. Asi miestny zvyk.

10. jún

Dnešok začínal entuziazisticky. o 6.30 sme už plávali, aby sme čo najviac urazili. Ale keď sme po 5.tich hodinách plavby prešli 5 km, vyzeralo to hodne zle (na piču). Miesto rýchlej plavby z nás rýchlo tiekol pot, míňali sa posledné tekutiny a žrádlo. Aby sa vedelo, žrádlo je, po zjedení 2 pastét ostalo ešte 40%. Potom sme veslovali a to už v tom teple bolo zo zúfalstva. Potom sa boh mora Primeros zľutoval a začal mierny vánok zozadu. Stále sa zrýchľoval a za ďalších 5 hodín sme prešli 20 km. Ale to už bol vetrisko, vlny, čierna obloha a blesky. Tak tak sme to stihli. Nie sme v kempe, ale na ostrove Krk, v dedinke Pinezici, kde sme jedli a nakúpili (jedlo). Ostatné sme nakúpili pri člne večer v spacákoch. Odtiaľ do konca 4 dni.

Dodatok:

Odhad 4 dni je značne optimistický, asi ako náš vstup do EU. Ale kto vie?! Je už 22.30, aj mesiac je už čistý. Čašník z Čikatu vravel, že počko sa do splnu asi moc nezmení. Ale (zase ale) veríme, že zajtra bude fúkať (aspoň prdieť) a že skončíme už aj za S rtom Cresa, ba aj na Istrii.

Dnes mi starý moreplavec a jachtár Vladuško ukázal, ako sa serie za jazdy z orechovej škrupinky.! To sa proste dole bez vykloníte, držiac sa za špagát z lode tak ďaleko, aby ani tojáš nevisel do lode (veď by voda v boate oteplela). Potom TLAČIL. A jak híkal, keď mu vlna olízla riť! Potom ľavou rukou ukončil hygienický obrad a znova (konečne) sme loď vyvážili. Ináč, medzi nami, Vladuško je strašne neposedný.

P.S. Bál som sa, že to prasa ma nafotí, keď budem robiť to isté intímne, čo robil on a tak som vydržal až do konca. Panebože, skúste držať 2 litre vývaru celý deň.

Ináč, veci máme vyprané, akurát sme tak spálení, že už máme na nohách a predlaktiach pľuzgiere, ale keď si ich rozrýpeme nechtami – vytečú. Aj keď sa slnku bránime ako môžeme, na tej malej bielo-modrej pičovine sa to úplne nedá. Okrem toho nás húpe aj na súši, čo som myslel, že sa mi nemôže stať. Ale na to všetko je liek, ako tvrdil Hemingway. A MY TEN LIEK POZNÁME! Ahoj

Ešte 10.6 23.00

Vlado kúsok odo mňa ští. Všetko sa húpe, asi zase máme dosť. Píšem to v rukách a nestíham chytiť, čo všetko Vlado pozhadzuje. Mrdá to s nami, asi ju (tú nemoc) máme. Ráno si to prečítam a doplním.