17 – Islay

Ralf spí najdldhšie z nás. S Peťom máme už za sebou teplé nápoje, kým počujeme vŕzganie a vzdychanie staršieho chlapa, pri jeho prvých pohyboch po prebratí sa. Ľahko sa mi popisuje, dobre to poznám. Peťo vraví, že keď bol v noci cikať, Ralf čítal zo svojho Amazonu. Tak teraz asi dospával. Predvedie niekoľko figúr, akoby z Tyršovej rozcvičky, zasadne k palacinkám so svojou trvalou fúkanou a deň sa začína.

Pre mňa sa začal už skôr, mám za sebou ranný beh. A poriadne som premokol. Nevadí, na duši sa cítim skvele. Dnes sme chceli bicyklovať, ale má byť upršaný celý deň. Skúsime to teda zajtra, to má byť lepšie. Ostávame v Port Ellen o deň dlhšie, ale za ten bicykel to stojí. Ako som už naposledy napísal, nudiť sa nebudeme. Pochodujeme v hmle a mrholení popri drsnom pobreží.

Po piatich kilometroch sme pri dvoch páleniciach whisky svetovej značky. Mne ten názov síce nič nehovorí, ale vraj to tak je.

Veľmi sa nám ale nedarí. Objednávať na exkurzie sa dá iba cez internet a na dnes je v oboch whiskárňach obsadené. Nielen, že nás nevzali, ale do obchodu by sme čakali asi hodinu, tak nám povedali. Covid. Skúsili sme to teda o kilometer ďalej a tam sme už nakúpili.

No… za fľašu tisíc libier je naozaj dosť. Ale našli sa aj nižšie cenové hladiny. okolo päťdesiat Libier.

Za nákup dostali chalani aj ochutnať. Pohárik im vydržal v ruke päť minút, počas ktorých sa degustátorom rozširoval úsmev. Veď bodaj by nie. Nie každý deň sa dá napiť zo studničky blízko prameňa.

Večer sme si v atmosfére škótskej kuchyne navarili guláš

a ja som nechal zapózovať pralinky “Whisky” z našej čokoládovne, v tieni tak potrebnej suroviny pre ich jedinečnú chuť.

Nasledujúci deň, 7. septembra nám už počasie prialo. Slnko vykuklo síce až ku koncu, ale my sme si to užili aj tak.

V mestečku Bowmore, pätnásť kilometrov pred koncom našej túry sme objavili ďalšiu pálenicu. Aj sme čosi nakúpili, ale dych mi vyrazil pohľad na nie práve najlacnejší exponát…

Tých posledných pätnásť kilometrov sme mali proti slušnému vetru. Ako sa vraví, “vietor sú kopce severu”. A to už nás vítal prístav Port Ellen so svojou útulnou marínkou.

Je tu nádherne. O miesta v marínach nie je núdza, jachting okorenený prílivovými prúdmi, nádherná príroda. Ale… Treba pozorne sledovať počasie, o dva dni hlásia búrky. Zajtra vyrážame ďalej, tetris s bicyklami sme úspešne zvládli. O tom kam a ako, najbližšie.