Noc zo štvrtka na piatok bola ozaj veterná. Spím vpredu, kde sú otrasy naviac cítiť a veru som to cítil celú noc. Vravím si, že veď bezo mňa to tu bolo celý rok a fúkať predsa muselo. Zo zvedavosti som zapol windmeter, bolo tam takmer štyridsať uzlov. No pekne.

Marvin, chlapík čo mi pomeral chladničku sa hneď ráno ukázal. On totiž montoval aj nové plotre, echopilot, radar a AIS. Prišiel mi dať školenie o prístrojoch a o systéme, ako je teraz inštalovaný. Priniesol aj vlastný nákres, vraj po roku mal problém si spomenúť. Staroba, vravím mu. Smejeme sa. Pýtam sa ho na včerajší vietor. “No hej, bol silný, ale raz bol taký silný, že ti to polámalo veternú elektráreň.” Vtedy loď stála pred obchodom (mimochodom, sťahovali ju dva razy).

Veterná elektráreň si to teda vtedy odniesla. Mark mi to oznamoval cez mail, že chýba jeden list a korohva.

Čo už… upokojuje ma, že prístroj bol u mňa v prevádzke od roku 2003. Najprv na JAMISONE, Civette a nakoniec tu, kde doslúžil. Vlastne si ten odpočinok zaslúži. John Williams, mechanik a Markov sused v mestečku Newton Ferrers medzitým po konzultácii objednal novú, výkonnejšiu. Graf vraví, že už pri desiatich uzloch vetra to dá do bateriek 3 ampére za hodinu. Už je to takmer namontované.

Marvin odchádza, ale do práce sa ešte nepúšťam. Prichádza Paul, chlapík, čo šil epedy na postele. Prišiel si po peniaze. Vyplácam ho a okrem odporúčaní, ako sa správať k novým matracom počúvame o sprisahaní Ukrajiny a Číny voči celému svetu. Tak toto naozaj nemusím. Posledné, čo mi na lodi chýba, sú konšpirácie. A ja som si myslel, že to máme iba doma. Po chvíli sa nám podarilo “rozbehnutého” Paula dostať z lode.

Ralf je za chvíľu zamestnaný v pri kýle. S karbobrúskou v ruke ho zbavuje hrdze.

Opieram rebrík o loď a skôr. než si pripravím vercajk, vietor zhadzuje rebrík rovno na moju hlavu. To mám za to, že som ho hore nepriviazal. Samozrejme, počul som, ako sa čosi blíži a otočil som hlavu práve včas, aby ma to trafilo do čela. To už leziem po rebríku do lode, kde zastavujem krvácanie. Našťastie, nič hrozné, centimetrová tržná rana. To chce lešenie. Idem do obchodu za Marvinom, či nemajú čosi požičať a uspel som.

Už keď som bol v obchode, pripomenul som Gavinovi, šéfovi toho všetkého, že mi dlží tri digitálne mapy. Zabudol, ale spomenul si že sme mali dohodu., Tak teda znovu vyberám Britské ostrovy, Nórsko a Atlantické pobrežie Európy. Pre zmenu Gavin pripomína mne, že som si tu dal na inšpekciu záchranný ostrovček. No…. má ale deväť rokov a inšpekcia by sa už musela robiť nie každé tri roky, ale každý rok. To sa nedoplatím, radšej som objednal nový. A na druhý deň som ho už videl na zemi v obchode.

Od radosti som hneď kúpil aj novú vŕtačku.

Kým Ralf čistil kýl od hrdze a trvalo mu to zopár hodín aj s nastriekaním ochrany proti korózii, ja som sa pustil do čistenia trupu. Táto činnosť nám vydržala dva dni, až do soboty večer. Vrátane oškrabania trupu pod vodoryskou od starého náteru, respektíve jeho nezdravej časti.

Ralf počas pauzy dôkladne skontroloval moju prácu….

Vo varení sa striedame obdeň. Raz sú to špagety so všeličím, inokedy carbonara, mali sme aj Španieského vtáčika zo sady hotových jedál. Raňajky bývajú zväčša vajíčkové.

Prvý augustový deň nás privítal dažďom. Vonku sa robiť nedalo, tak som sa pustil do upratania skrine a všetkých tých vecí v kajute. Na komínkoch mi ostatne vždy veľmi záležalo.

Poriadne som vyčistil windpilot. To sa robí iba prúdom vody a so skrutkovačom som opatrne pošparchal, kde bolo treba. Pendelový systém v kĺboch pracuje hladko, nekladie odpor. Paráda.

Popoludní sa vyčasilo. Na zadnú časť lode som zavesil Windpilot s vodným generátorom. Tam vzadu je dosť málo miesta a naposledy, medzi Islandom a Írskom sa tie dva systémy trochu pobili. Nič hrozné. Chcem sa ale v budúcnosti vyhnúť podobnej situácii. V utorok má prísť John, tak mu ukážem, čo treba vyrobiť, aby bol vodný generátor ďalej od Windpilota.

Ako si tak montujem, zrazu dole podo mnou stojí chlapík a pýta sa, či som Vladimír. Je z úradu zdravia a prišiel ma skontrolovať, či dodržujem karanténu. Tak to som čumel. V Anglicku majú teraz pre Delta variant v karanténe cez milión ľudí a oni kontrolujú mňa. Ale aspoň im ten systém funguje.

Máme susedov. Vpravo od nás sú angláni na malej, veľmi sympatickej prekrásnej plachetnici.

Vľavo je Hanse 38,5. Odkedy sme tu, vídavame na nej pracovitú pani.

Vždy sa slušne pozdravíme, tak som sa s ňou dal do reči. Vyšiel mi z toho prekrásny životný príbeh. Sonia Johal loď kúpila pred desiatimi rokmi z druhej ruky z našporených peňazí. Plaví sa sama po okolí, prešla niekoľkokrát Škótsko. Kompletne robí aj údržbu lode, teda pokiaľ netreba niečo odborné. Sama vlastne úplne nie je. Má dvoch psíkov, ktorí z nej nespúšťajú pohľad. Žije striedavo v karavane a na lodi. Ako povedala, nie je bezdomovec, akurát nemá dom. Ovláda japonský jazyk a pracuje ako učiteľka, ktorá učí japoncov po anglicky. Nepotrebuje byť bohatá. Čo zarobí jej stačí na tento spôsob života. (spýtajme sa na to našich učiteľov).

Ten prvý augustový deň, nedeľa, nebol nakoniec taký márny. Po večeri sa ukladáme na spánok.