7.apríl – Mali sme tri možnosti, ako z Caicosu plávať do Miami.
Ako najlepšia sa mi videla plavba severne od Bahamskej plytčiny (Čierna línina nadväzujúca na žltú). Norman z katamaránu kotviaceho neďaleko nás nám poradil plávať priamo cez Bahamy. (Žltá línia). Tá možnosť ma naozaj zaujala. Vrchom je to 580 míľ, tu by sme ušetrili okolo sto míľ. Lákave, ale asi nie pre mňa. Hĺbka je asi taká ako keď sme šli na kotvište Sapodila Bay, jeden meter pod kýlom je teoreticky fajn. Plávať 150 míľ v takej hĺbke namiesto desiatich je predsa len trochu priveľa. Navyše by sme nemohli plávať v noci, napriek línii v mape by som si to netrúfol. K tomu aj nejaké tie koralové hlavy neďaleko. K zapudeniu tejto možnosti pomohla aj byrokracia. Museli by sme sa prihlasovať a aj odhlasovať z Bahám a zaplatiť poplatok 300 USD. Tak sme nad tým mudrovali, ako ďalej
až to za nás rozhodol vietor a plávali sme najmenej pravdepodobnou cestou, južne od Bahám, vedľa Kuby cez „Old Bahama Channel“. (červená línia). Sever, severozápad, okolo 20 uzlov silný vietor sa postaral o rýchle napredovanie, pričom bariéra bahamskej plytčiny zabránila nárastu vĺn a plavba pripomínala staré dobré časy medzi ostrovmi v Jadranskom mori. Okrem jedného dňa bezvetria sme stále plachtili a posledných sto míľ pred Miami sme vošli do Golfského prúdu a valili sme si to ôsmymi uzlami. Opäť to boli západy slnka,
nočná návšteva
a oslavovali sa narodeniny. Tie moje. Upiekol som tortu, číslo som spravil z palaciniek a vyriešil som aj problém sfúknutia sviečky.
Rišo ma milo prekvapil. Pripravil sa na mňa ešte v Bratislave a dostal som krásny darček. Mám do čoho baliť môj chlebík. Ďakujem Rišo.
Okrem pár „nákladiakov“ sme sa pozdravili s oproti idúcou plachetnicou
a vplávali sme do výsostných vôd Spojených Štátov Amerických. Keďže sme nemali papierovú mapu a na digitálnej sa dalo ťažko orientovať v rôznych zákazoch a obmedzeniach pri pobreží, poradili sme si. Vytlačil som detaily PDF námornej mapy z počítača a Rišo to dal dokopy.
Po 560 míľach, kedy sme opustili Caicos, sme videli výškové budovy Miami,
vstupným kanálom sme prišli do Maríny Miami Beach, hneď za rohom
Prihlásenie sme tiež zvládli aj keď vznikli zmätky. Ale o tom neskôr. Rišo vyvesil zástavu, sme v Miami, USA.
Ako inak, Steak to istil.
