Plavba v Egejskom mori – záver

5.máj 2018 – Už som druhý deň doma tak ešte zrekapitulujem tento prekrásny výlet. Svojou bohatosťou na zážitky z plavby, lezenia a pohody, či už na skale, alebo na lodi bol plný superlatívov a zanechal vo mne jedinečný pocit.

26. apríla prišli na ostrov Greg a Crystal, ktorí v júni 2016 boli 6 dní našimi susedmi v stene El Capitana, keď sme tam boli zavesení s Igorom Kollerom. O deň nato prišla aj Caroline, matka Crystal s Brandonom, ich lezeckým priateľom. Priniesli so sebou fantastickú náladu, či už pod skalou, alebo na lodi, kde som im upiekol chlebík, udusil hovädzie a ďalší deň uvaril špageti alio olio a trochu ich povozil na lodi.

A že im to teda liezlo:

Rišo odišiel 27. apríla. Nemôžem nespomenúť chalaňov, čo boli so mnou, Riša a Mira. Mladí, skromní, výborné povahy. Bolo radosť ich mať v posádke a s Rišom si ešte aj zaliezť.

Všetko sa raz musí skončiť. Dvaja priatelia, čo sa mali pridať na loď na Kalymnose, jeden lezec a jeden jachtár museli odrieknúť účasť. 29. apríla po vrátení auta a poslednom bicykli z požičovne na loď

som sa odviazal z bóje pred reštauráciou a vyplával som naspäť, na Korfu. A opäť to bola nádhera. Doslova som si vychutnal plavbu osamote pri ideálnych podmienkach. Pri striedaní sa vetra zo zadoboku a bezvetria, kedy som motoroval, išlo všetko ako po masle. Použíl som kombináciou veterného pilota, tentokrát ale ovládaného pínovým autopilotom, plachiet, alebo motora.

Rána som si užíval s kávičkou

a chutne som si varil.

Po tri a pol dňoch som už bol pri pobreží Korfu

a pred polnocou, 2 mája som sa uviazal v marine Gouvia.

Z Kalymnosu na Korfu to bolo celkom 465 míľ, ma ktoré som potreboval tri a pol dňa. Bolo príjemné vyspať sa bez budíkov každú polhodinu.

A takto vyzeral celý trip. Žltá línia je plavba na Kalymnos a červená plavba na Korfu.

Jachting je úžasný. Na záver phľad z lietadla na Korint, ktorý urobil Rišo, keď letel domov.